Živa

Živa (bohyňa)

Živa  je v slovanskej mytológii bohyňou života a životodarnej sily. Jej meno je odvodené od slova žiť. 

V slovanskom panteóne je dcérou bohyne Mokoše   (Mokoš alebo Mokoša je bohyňa východnoslovanskéj mytológie. Patrónka ženskosti, plodnosti, manželstva, zrodenia, domova.) a ženou  Dažboga  (Dažbog  je staroslovanský boh slnka a pravdepodobne aj kultúrny hrdina. Ako jeden z mála bol uctievaný všetkými slovanskými národmi.). Protikladom je jej sestra Morena, bohyňa zimy a smrti.

Bohyňa dáva rastlinám i živočíchom silu, prebúdza ich do života, dáva liečivú silu rastlinám, vode v prameňoch a kameňom, preto je tiež bohyňou liečiteľstva, má moc uzdravovať, prebúdzať k životu, či dokonca kriesiť. Vo všetkom živom prúdi jej sila. Je bohyňou leta, úrody, plodnosti, hojnosti. Často sa stotožňovala so zemou, bola vysoko ctená a vážená.

Bohyňa večného univerzálneho života, Bohyňa mladých a čistých Ľudských Duší.

Bohyňa Živa dáva každému človeku Veľkej Rasy, alebo potomkovi Rodu Nebeského pri narodení do sveta JAVI čistú a svetlú Dušu a po spravodlivom pozemskom živote dáva človeku piť Božskej Ambry z Čaše Večného Života.

Bohyňa Živa, je stelesnením plodonosnej sily Života, večnej mladosti, dospievania a ľúbosti a tiež najvyššej Krásy celej Prírody a človeka. Bohyňa – Ochrankyňa Čertogu Panny v Svarožom kruhu. Hovorí sa, že keď sa Jarila-Slnko nachádza v Nebeskom čertogu  Devy, rodia sa deti obdarené osobitým vedomím, takým ako napr. predvídanie veľkých zmien v živote človeka, predvídanie prírodných katastrof, schopnosť pochopiť rôzne zamotané situácie.

Bohyňa Živa je dobrosrdečná družka a záchrankyňa Tarcha Dažboga. Ona tiež nadeľuje nežnosť, dobrotu, srdečnosť a vnímavosť tehotným a dojčiacim ženám z Rodov Rasy Veľkej, ktoré dodržiavajú prastaré rodinné tradície a prastaré rodové spôsoby.

Sviatok Živy sa slávi na jar, keď sa po zime všetko prebúdza. Bola veľmi uctievaná nielen hospodármi, ale aj mladými nevestami, ktoré jej vzdávali obety a modlili sa za blaho rodiny. Niekedy je zobrazovaná s klasmi v jednej ruke a kvetmi v druhej. Zobrazuje sa ako deva v bielom rúchu so zlatými vlasmi. Jej kult bol rozšírený medzi všetkými Slovanmi. Podľa južných Slovanov to bola víla, ktorá naučila ľudí orať a pásť stádo. Na jej počesť plietli vence z kvetov. Jej chrám stál na vrchu Živiec, kam začiatkom mája chodili ľudia, aby prosili Živu o zdravie a dlhý život. Do zeme sa nesmelo svojvoľne biť, na Slovensku sa hovorievalo: „Nebi zem, nedá ti chleba“.