Morena

Morena

                                                                   Vynášanie Moreny

Do dnešných čias sa nám zachoval obrad vynášania Moreny (Baba, Kysela, Marmuriena, Muriena, Hejhana, Smrť..). Tento zvyk sa prvýkrát u nás spomína v 16. storočí. Hovorí o tom že mládež na smrtnú nedeľu vynáša bábku zhotovenú z dvoch drevených palíc v tvare kríža na ktoré je namotaná slama. Túto bábku obliekali do sviatočného kroja, alebo svadobných šiat. Potom s ňou za spevu obchádzali dedinu a nakoniec ju z nej vyniesli. Za dedinou ju hodili z mosta do vody, alebo upálili vo vatre. Ľudia pritom verili že vynášajú smrť, zimu a tak privolávajú jar. Kedysi s ňou chodili aj do kostola no potom to cirkev zakázala. To čo sa nám dochovalo je však len folklórny zvyk ovplyvnený dobou a pomermi v kraji. Pôvodná viera starých Slovákov bola zakázaná a jej hlavný nositelia vedomci (žerci, vedmy, znachori, mudrci) sa stiahli do ústrania z obavy pred prenasledovaním. Preto zvyky ostali, no na pôvodný význam sa postupne zabúdalo. Ostala forma, no obsah sa vytrácal. Aj preto dnes folklórne zvyky zanikajú, alebo sa z nich stáva len atrakcia pre turistov.

Slovný základ Mor je veľmi starý (Mor = smrť), no vedci sa nie celkom zhodujú v názore či Morena je len výmysel stredoveku, alebo toto meno pochádza z dávnejších dôb. Nikto nemôže zodpovedne rozumom posúdiť hodnovernosť zachovalých zdrojov, ich pôvod a mieru ovplyvnenia kresťanstvom. Preto nám, ktorý sa navraciame k rodným hodnotám a duchovnu neostáva iné, ako riadiť sa aj srdcom. Samozrejme, neznamená to že pri tom odložíme rozum kamsi na poličku J Rozum a cit musí ísť ruka v ruke.

Ako môžeme vidieť aj rozumom na príklade iných Slovanských bohov, títo boli postupne očierňovaný cirkvou, degradovaný na démonov a diablov. Preto ak prijmeme tézu že Morena je staršieho pôvodu ako z obdobia 16. či 14. storočia, môžeme sa domnievať že ju postihol rovnaký osud a stala sa z nej len hrôzostrašná škaredá smrtka ktorej sa treba zbaviť a ktorej sa treba báť. Lebo ľudia sa boja toho čomu nerozumejú.

Teda ak chceme Morenu pomyselne vytiahnuť späť z temných vôd zmútených kresťanskými nohami, musíme sa pozrieť na to ako starý Slováci vnímali svet, teda všehomír.

Z historických správ sa dozvedáme že Slovania ctili bohov dobrých aj zlých. Ako chápať tomuto tvrdeniu? V prvom rade treba povedať že dobro a zlo sú subjektívne pojmy. Pre zajaca je zlé že ho ulovil vlk, pre ktorého je to však naopak dobré. Možno sa mýlim, ale ja to cítim tak že zlo je rovnako potrebné ako dobro, teda práve vyváženým pôsobením dobra a zla vzniká život. Priveľa zla vás zabije rovnako ako priveľa dobra. Zhubné pôsobenie dobra môžeme vidieť v súčasnosti na obéznych ľuďoch bohatých krajín, ktorých kvária rôzne civilizačné choroby. Podobne oslabené boli napr. papagáje Kakapo na Novom Zélande, ktoré v dôsledku straty prirodzeného nepriateľa zabudli lietať a teraz ich uloví bez väčších problémov hocaká mačka. Veď jeleň je tak silné a rýchle zviera práve vďaka vlkom a vlk je tak múdry a odolný vďaka jeleňom. Prekážky ktoré v živote prežívame nás posilňujú (ak nie sú nad naše sily), teda zlo nás zušľachťuje, posilňuje, činí odolnejšími, múdrejšími. Naši predkovia si to zrejme takto presne neuvedomovali, ale podľa všetkého to cítili. Mali úctu ku všetkým prírodným silám, či už pre nich priaznivým alebo nie a snažili si ich nakloniť. Označenia zlé, škodlivé prišli až neskôr s príchodom kresťanstva. Oheň predsa nie je dobrý ani zlý, môže vás spáliť aj zohriať. Rovnako je to so všetkými prírodnými silami. Smrť je potrebná, aby mohol vzniknúť nový život a v tomto kolobehu stvorení a úmrtí nastáva vývoj.

Morena ako teda ja verím je krásnou no chladnou bohyňou zimy, smrti a podsvetia. V letnom čase prebýva vo svojom kryštálovom paláci v temnom a chladnom podsvetí. Cestu do podsvetia pretína rieka Smorodina (Smorod = Smrad od páchnucich a rozkladajúcich sa mŕtvych tiel), cez ktorú vás môže preplaviť jedine, sprievodca a prievozník do podsvetia, boh Veles. Cestu do podsvetia stráži veľká biela Zmija. Morena v zime, v čase keď starý boh slnka Dažbog umiera a nový mladý sa ešte neujal vlády, opúšťa podsvetie a ujíma sa vlády na tomto svete. Jej lietajúci voz ťahajú snehobiele labute, ona je tiež oblečená v bielom so snehobielou pleťou i vlasmi. Všade kde zavíta prináša sneh a mráz a preveruje tak slabé rastliny, zvieratá i ľudí. Obrad na konci zimy neznamená že ľudia majú moc zahnať Morenu späť do podsvetia , ale je len symbolickým vyjadrením prírodného cyklu, vzdaním úcty prírodným silám, silnejúcemu Dažbogovi, ktorý Morenu zaháňa späť, prípadne ju spáli. No ona ako bohyňa samozrejme nemôže umrieť, len stratí svoju hmotnú podstatu a vráti sa späť do ríše mŕtvych. Tu v podsvetí už nosí čierny odev i vlasy, len mŕtvolne biela pokožka jej ostáva. Z tejto ríše v letnom období vychádza len v čase smrti, o ktorej ju informujú sviece života ktoré spravuje, keď ľudom stína hlavy svojim mečom, prípadne v čase vojen či epidémií si berie rovno kosu a ľudí žne ako obilie. Jej obľúbenými zvermi a zároveň poslami sú hlavne vlci a krkavce, čoby symboly zimy a smrti. Jej majestát si pripomíname v čase keď si uctievame našich predkov, teda na Dušičky (1.11.) , v čase keď sa ujíma vlády na Božie narodenie (21.12.) a v čase jej vynášania začiatkom jari (21.3.). Prípadne kedykoľvek počas zimného obdobia či aspoň v nočnom čase, keď Dažbog spí.

Preto vzdajme úctu bohyni Morene a snažme sa žiť tak, aby sme keď po nás príde mohli prijať svoj údel s vedomím že sme prežili plnohodnotný život.