Kračún

KRAČÚN – Zimný slnovrat

Je všeobecne známym faktom, že oslavy zimného slnovratu boli i u Slovanov nahradené kresťanskými Vianocami, keď oslavy zrodenia slnečného božstva boli nahradené sviatkom narodenia Ježiša Krista.  čo sa stalo niekedy v 4. storočí, napriek tomu, že je na základe novozákonných reálií jasné, že sa v tomto období Ježíš narodiť nemohol. Názov, ktorý býva považovaný za staré slovanské označenie zimného slnovratu, je kračún. Zrejme z významu krátky (najkratší deň v roku), alebo krk (vykročenie do nového roka).

Všeobecne v indoevrópskej tradícii je pri zimnom slnovrate oslavované zrodenie slnečného božstva. To je pochopitelné, lebo postupné ubúdanie dňa a s tým aj svetla, tepla a životnej sily, je obrazom starnutia slnečného božstva, naopak pribúdanie dňa a slnečného jasu po zimnom slnovrate nakoniec vedie k obnoveniu života v prírode. V slovanskej tradícii je ako Svarogov syn a boh slnka uvádzaný Dažbog. Preto môžeme predpokladať, že práve Dažbog je oným slnečným bohom, ktorého zrodenie pri zimnom slnovrate oslavujeme. Mladý, pri zimnom slnovrate zrodený, Dažbog bol nazývaný Božičom. Jeho otcom bol nebeský praboh Svarog a  jeho matkou významná bohyňa zeme Mokoš.

Zimní slnovrat nie je iba oslavou slnka a boha s ním spojeného. Zimní slnovrat totiž nastáva v dobe, keď je sila životodárneho slnka najslabšia, keď noc a s ňou spojené sily temna, chladu a smrti dosahujú vrcholu. Náš svet je práve v tomto období najbližšie podsvetiu, a nielen to, v dobe zimného slnovratu dokonca miznú hranice medzi našim svetom a podsvetím. Podľa tradície došlo k zrodeniu slnečného božstva pri rannom svitaní dne 25. decembra, pričom je významný diel obradných činností sústredený na jeho predvečer. Tým však doba zimného slnovratu nekončí. Ďalších dvanásť dní, ktoré iste zastupujú dvanásť mesiacov v roku, je označovaných ako dni "nečisté". I počas týchto dvanástich dní sú brány medzi naším a oným svetom otvorené. Počas týchto dvanásť dní predstavuje obdobie, kedy svetu vládne podsvetný boh Veles, ako náhrada za dvanásť mesiacov, počas ktorých svetu vládne slnečný Dažbog. Preto má obdobie zimného slnovratu i svoju druhú tvár, ako sviatok úzko spojený s Velesom. 

K rituálom zimného slnovratu patrí pálenie ohňov. Pálili sa veľké spoločné ohne pre celé obce, /vplyvom cirkevných zákazov sa však postupne začali sťahovať do domácností./kotúľali sa  horiace kolesá z kopcov, čo je taktiež hojne rozšírený solárny symbol. Tieto posvätné ohne nesmeli vyhasnúť až do svitania a väčšinou sa pri nich po celú noc bdelo. U Slovanov je hojne rozšírený i ďalší zvyk, že sa do ohňa vkladalo zvláštne poleno, nazvané badnik, čo je tiež odvodené od bdenia. Toto poleno musí vydržať až do rána a jeho  zostatky sú považované za posvätné a obdarené čarovnou mocou. Najskôr sa jedná o symbol starého, už neplodného roku, ktorý býva spálený, aby mohol nastať nový čas. Cez oheň sa skákalo, čo malo priniesť celkové očistenie od zlého, a zdravie. Oheň je tiež najspoľahlivejším prostriedkom ochrany pred nebezpečnými silami, ktoré sa v dobe zimného slnovratu voľne pohybujú po svete. Pri obrade býval hlavným obradným pokrmom koláč, na ktorom boli reliéfne zobrazované solárne symboly, ako napr. rôzne štylizované svastiky. Pri večeri musí byť na stole hojnosť čo najviac pokrmov a plodov, aby sa to isté opakovalo i v budúcom roku. Pokrmy pri večeri bývajú nemäsité. Všeobecným slovanským zvykom je, že sa nasledujúceho rána pojedá tzv. cesnica, čo je nekvasená placka symbolizujúca plienku pre malého Božiča. Na samotný deň Božieho narodenia je však charakteristické obetovanie prasaťa. Prasa bolo posvätným Dažbogovým zvieraťom, pre svoju guľatosť a blahobytnosť. (obetiny sa po obrade spoločne skonzumujú na počesť bohov)

Najdôležitejšim podsvetným aspektom tohto sviatku je uctievanie predkov a  u Slovanov je všeobecným zvykom pri obradnej večeri prestrieť i zomrelým členom rodiny a na ich počesť  býva pripíjané. Mŕtvi predkovia sa v tejto dobe môžu objaviť i v podobe neznámych prichádzajúcich, preto všetci, čo zaklopú na dvere, musia byť riadne pohostení. Zimný slnovrat je tak iste najvýznamnejším slovanským sviatkom predkov. V období zimného slnovratu sa na náš svet však nedostávajú iba duše našich zomrelých príbuzných, ktorí sú nám obvykle priaznivo naklonení, ale tiež rôzni podsvetní duchovia, ktorí nám môžu byť nebezpeční, ako sú rôzni desi, čerti, upíri, vlkolaci a víly. Pred týmito silami bolo nutné sa chrániť. Najspoľahlivejšou ochranou bola blízkosť posvätného ohňa, ľudia sa ale tiež rôzne prestrojovali a nosili masky, hojne bol využívaný ochranný účinok cesnaku, žiadna nečistá sila však nemôže uškodiť tam, kde panuje priateľstvo, bujarosť a neviazané veselie, čo bol tiež spôsob akým sa trávila noc v predvečer Dažbogovho narodenia ( nie tichým rozímaním). Velesova čarovná moc bola vhodná pre rôzne druhy veštení, ktoré sa pri zimnom slnovrate prevádzalo a dodnes prevádza, napr. podľa jadrovníka rozkrojených jabĺk a.p.