Velesova noc je
magická noc skúšok a spomínania /
Sviatok úcty predkom
U Slovanov sa noc z 31. októbra na 1.
novembra nazýva Velesova noc, je to noc veľkej moci, keď sa hranice medzi
svetmi stenčujú, keď sa duchovia našich predkov a tých, ktorí budú žiť po
nás, stávajú jedným celkom spolu s odchádzajúcim a prichádzajúcim
svetom, s jeho živlami a ich silou.
Velesova noc
je predovšetkým rodinný sviatok. Verilo sa, že duchovia predkov sa vracajú
k svojim potomkom, aby im venovali múdrosti a požehnali celý rod. Pred
súmrakom sa založil oheň a chôdza po žeravom uhlí bosými nohami
a skákanie cez oheň bol rituál očistenia a oslobodenia od nečistých
síl. Preto slávenie Velesovej noci bolo pre Slovanov mimoriadne dôležité.
U slovanských
národov mala táto noc niekoľko názvov. V Bielorusku to bol „Dzjady“
– pohanský obrad spomienky na zosnulých. Tento obrad je zdrojom čistých
myšlienok a pocitov a vždy sa mu prisudzoval zvláštny význam. Práve
tento obrad môže chrániť pred zabudnutím na svoje korene, čo vedie
k nedostatku duchovnosti a strate morálky.
Podľa
ľudových povier v túto noc duše predkov poslednýkrát v roku
navštevujú svojich potomkov, ktorí žijú v Javi a následne odchádzajú
do Svetlého Iriju do nasledujúcej jari.
Velesova noc
je magická noc skúšok a spomínania. Počas tejto noci je jednoduchšie
spustiť sa do podzemia svojho podvedomia a nájsť Silu, pokiaľ dokážeš
prekonať svoj strach. Je to čas očisty, pochopenia a možno prechodu na
novú úroveň.
Počas tejto
noci sa vonku postavil tanier s pohostením pre duše zosnulých. Na parapetu
okna sa postavila sviečka, ktorá ukazovala ako maják cestu dušiam, ktoré sú
pripravené prísť nám na pomoc. Na oltár slávnosti sa kladú jablká, tekvice,
jesenné kvety. Spomínajú sa zosnulí príbuzní a priatelia, ale bez ľútosti.
Dni
spomínania predkov boli u Slovanov uctievané. Pred oslavami sa upratoval
dom, umývali sa v parnej bani, kde sa nechávalo vedro s čistou vodou
a nová metlička pre saunovanie predkov. Prestrel sa sviatočný stôl, pri
ktorom hlava rodiny predniesol určené vety: „Predkovia naši, príďte
k nám, pite a jedzte s nami…“, a tým pozýval všetkých
predkov na večeru. V dome sa otvorili dvere, aby predkovia mohli prísť
a posadiť sa za stôl. Predtým, ako sa prešlo k ďalšiemu jedlu, tak sa
časť odložila na zvláštny tanier pre duchov.
Slávnostná
večera trvala pomerne dlho, všetci spomínali to najlepšie o svojich
zosnulých príbuzných, tie skutky, na ktoré môže byť hrdá nie jedna generácia
tohto rodu. Počas slávnostnej večere bolo možné hovoriť iba o svojich
predkoch, ich živote, jednotlivých skutkoch a povahových rysoch. Spomínali
sa ich slová, múdre rady a dobré skutky. Rozhovor sa začínal
s príbehom o najstaršom známom predkovi a končil spomienkami
o nedávno zosnulých.
Po skončení
osláv hlava rodiny vyprevádzala predkov so slovami: „Zbohom predkovia, choďte
a zoberte zo sebou biedu, chorobu… a dlho na nás čakajte…“
Spomínajte na
svojich predkov, oni tiež prežili svoje životy a odovzdali svoje plody
svetu. Nie je dôležité, či boli zlí alebo dobrí, štedrí alebo lakomí, silní
alebo slabí. Nie je dôležité, akí boli a ako žili, oni pomáhali formovať
a tvoriť tento svet, v ktorom teraz žijeme. Najdôležitejšie je, že
zachovali náš prastarý rod a preniesli v genetike kvality, ktoré
môžeme používať a zdokonaľovať pre našich potomkov…
Počas tohto
sviatku sa snažte vychutnať každú vôňu, chuť a pocit a vychutnajte si
život vo fyzickom svete…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára