tag:blogger.com,1999:blog-54495407208920646222024-03-20T16:18:16.356-07:00SlovaniaKošický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.comBlogger14125tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-63062384072497191442017-10-31T11:58:00.002-07:002017-10-31T11:58:23.823-07:00<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 16.5pt; margin-bottom: 7.5pt; mso-outline-level: 2; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 16.5pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Velesova noc je
magická noc skúšok a spomínania /<o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 16.5pt; margin-bottom: 7.5pt; mso-outline-level: 2; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 16.5pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Sviatok úcty predkom<o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_rxQIz0Tp13TKBzgrwAK8rUcSQH6jWFoGaI9KW9SqMOh7jO74gM_MhuCEByIULqFxHuJ8IXHPvHlTl_A5BEdv9b7fG2GLz27zBrKFMJAu5NXROvnIOO8g6g3p2KsxgL0FAbu2wz3e4Hh8/s1600/183974e3542beea8917e7786cba384f9.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="644" data-original-width="450" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_rxQIz0Tp13TKBzgrwAK8rUcSQH6jWFoGaI9KW9SqMOh7jO74gM_MhuCEByIULqFxHuJ8IXHPvHlTl_A5BEdv9b7fG2GLz27zBrKFMJAu5NXROvnIOO8g6g3p2KsxgL0FAbu2wz3e4Hh8/s320/183974e3542beea8917e7786cba384f9.jpg" width="223" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 16.5pt; margin-bottom: 7.5pt; mso-outline-level: 2; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 16.5pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><br /></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 16.5pt; margin-bottom: 7.5pt; mso-outline-level: 2; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;"><a href="http://www.biosferaklub.info/wp-content/uploads/2017/10/183974e3542beea8917e7786cba384f9.jpg"><span style="color: #2183f2; font-size: 13pt; text-decoration-line: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="183974e3542beea8917e7786cba384f9" href="http://www.biosferaklub.info/wp-content/uploads/2017/10/183974e3542beea8917e7786cba384f9.jpg" id="Obrázok_x0020_1" o:button="t" o:spid="_x0000_i1027" style="height: 186pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 130.5pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="183974e3542beea8917e7786cba384f9" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a></span><span style="font-size: 13pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">U Slovanov sa noc z 31. októbra na 1.
novembra nazýva Velesova noc, je to noc veľkej moci, keď sa hranice medzi
svetmi stenčujú, keď sa duchovia našich predkov a tých, ktorí budú žiť po
nás, stávajú jedným celkom spolu s odchádzajúcim a prichádzajúcim
svetom, s jeho živlami a ich silou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Velesova noc
je predovšetkým rodinný sviatok. Verilo sa, že duchovia predkov sa vracajú
k svojim potomkom, aby im venovali múdrosti a požehnali celý rod. Pred
súmrakom sa založil oheň a chôdza po žeravom uhlí bosými nohami
a skákanie cez oheň bol rituál očistenia a oslobodenia od nečistých
síl. Preto slávenie Velesovej noci bolo pre Slovanov mimoriadne dôležité.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">U slovanských
národov mala táto noc niekoľko názvov. V Bielorusku to bol „Dzjady“
– pohanský obrad spomienky na zosnulých. Tento obrad je zdrojom čistých
myšlienok a pocitov a vždy sa mu prisudzoval zvláštny význam. Práve
tento obrad môže chrániť pred zabudnutím na svoje korene, čo vedie
k nedostatku duchovnosti a strate morálky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Podľa
ľudových povier v túto noc duše predkov poslednýkrát v roku
navštevujú svojich potomkov, ktorí žijú v Javi a následne odchádzajú
do Svetlého Iriju do nasledujúcej jari.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Velesova noc
je magická noc skúšok a spomínania. Počas tejto noci je jednoduchšie
spustiť sa do podzemia svojho podvedomia a nájsť Silu, pokiaľ dokážeš
prekonať svoj strach. Je to čas očisty, pochopenia a možno prechodu na
novú úroveň.<o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYV6X9gsxKwJOkiI63a6FpEkJzXtyFvXz6pa43AASMeCWv4bR9fyQ_NeQP03vKOeLaAxdR25HHz-2w3YQ-TmQ4JB6xwOkABGaMz6VRuEXWm22qH1hYE6oXOxVWHI4_6UmEuzwOLkwhsO1q/s1600/samh3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="768" data-original-width="892" height="275" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYV6X9gsxKwJOkiI63a6FpEkJzXtyFvXz6pa43AASMeCWv4bR9fyQ_NeQP03vKOeLaAxdR25HHz-2w3YQ-TmQ4JB6xwOkABGaMz6VRuEXWm22qH1hYE6oXOxVWHI4_6UmEuzwOLkwhsO1q/s320/samh3.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;"><br /></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;"><v:shape alt="samh3" id="Obrázok_x0020_2" o:spid="_x0000_i1026" style="height: 263.25pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 305.25pt;" type="#_x0000_t75">
<v:imagedata o:title="samh3" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image002.jpg">
</v:imagedata></v:shape></span><span style="font-size: 13pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Počas tejto
noci sa vonku postavil tanier s pohostením pre duše zosnulých. Na parapetu
okna sa postavila sviečka, ktorá ukazovala ako maják cestu dušiam, ktoré sú
pripravené prísť nám na pomoc. Na oltár slávnosti sa kladú jablká, tekvice,
jesenné kvety. Spomínajú sa zosnulí príbuzní a priatelia, ale bez ľútosti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Dni
spomínania predkov boli u Slovanov uctievané. Pred oslavami sa upratoval
dom, umývali sa v parnej bani, kde sa nechávalo vedro s čistou vodou
a nová metlička pre saunovanie predkov. Prestrel sa sviatočný stôl, pri
ktorom hlava rodiny predniesol určené vety: „Predkovia naši, príďte
k nám, pite a jedzte s nami…“, a tým pozýval všetkých
predkov na večeru. V dome sa otvorili dvere, aby predkovia mohli prísť
a posadiť sa za stôl. Predtým, ako sa prešlo k ďalšiemu jedlu, tak sa
časť odložila na zvláštny tanier pre duchov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Slávnostná
večera trvala pomerne dlho, všetci spomínali to najlepšie o svojich
zosnulých príbuzných, tie skutky, na ktoré môže byť hrdá nie jedna generácia
tohto rodu. Počas slávnostnej večere bolo možné hovoriť iba o svojich
predkoch, ich živote, jednotlivých skutkoch a povahových rysoch. Spomínali
sa ich slová, múdre rady a dobré skutky. Rozhovor sa začínal
s príbehom o najstaršom známom predkovi a končil spomienkami
o nedávno zosnulých.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Po skončení
osláv hlava rodiny vyprevádzala predkov so slovami: „Zbohom predkovia, choďte
a zoberte zo sebou biedu, chorobu… a dlho na nás čakajte…“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Spomínajte na
svojich predkov, oni tiež prežili svoje životy a odovzdali svoje plody
svetu. Nie je dôležité, či boli zlí alebo dobrí, štedrí alebo lakomí, silní
alebo slabí. Nie je dôležité, akí boli a ako žili, oni pomáhali formovať
a tvoriť tento svet, v ktorom teraz žijeme. Najdôležitejšie je, že
zachovali náš prastarý rod a preniesli v genetike kvality, ktoré
môžeme používať a zdokonaľovať pre našich potomkov…<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;">Počas tohto
sviatku sa snažte vychutnať každú vôňu, chuť a pocit a vychutnajte si
život vo fyzickom svete…<o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrHmszQWMy4pxwpmL2lSikg7GwAPK31Zd6MzO3iR4qgSpOgXaeQ_pSnijeu05Xfjx9T7Z5-710cV2xb-9i0yXrIfqMYzrKHy8J1iFkfA-Uc9Q0Rv5RFe79bmtlYyI6qYpIGxk9qnJTymsV/s1600/1477855210_4kftl-kpqde.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="398" data-original-width="600" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrHmszQWMy4pxwpmL2lSikg7GwAPK31Zd6MzO3iR4qgSpOgXaeQ_pSnijeu05Xfjx9T7Z5-710cV2xb-9i0yXrIfqMYzrKHy8J1iFkfA-Uc9Q0Rv5RFe79bmtlYyI6qYpIGxk9qnJTymsV/s320/1477855210_4kftl-kpqde.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: 15.0pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="font-size: 13pt;"><br /></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 15.0pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;"><a href="http://www.biosferaklub.info/wp-content/uploads/2017/10/1477855210_4kftl-kpqde.jpg"><span style="color: #0765d0; font-size: 13pt; text-decoration-line: none;"><v:shape alt="1477855210_4kftl-kpqde" href="http://www.biosferaklub.info/wp-content/uploads/2017/10/1477855210_4kftl-kpqde.jpg" id="Obrázok_x0020_3" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 206.25pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 311.25pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="1477855210_4kftl-kpqde" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image003.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a></span><span style="font-size: 13pt;"><o:p></o:p></span></div>
<h1 style="background: white; line-height: 30.0pt; margin-top: 0cm; mso-background-themecolor: background1; vertical-align: baseline;">
<span style="color: windowtext; font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 16.0pt;"><a href="http://www.biosferaklub.info/"><span style="border: 1pt none windowtext; color: windowtext; padding: 0cm;">OZ Biosféra</span></a><o:p></o:p></span></h1>
<h2 style="background: white; line-height: 17.25pt; margin: 0cm 0cm 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 13.5pt; font-weight: normal;">Česko Slovenský klub nových znalostí<o:p></o:p></span></h2>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.0pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-background-themecolor: background1; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-13428464550030120812017-03-24T04:39:00.002-07:002017-03-24T04:39:36.238-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="background-color: #666666;"><span style="color: #f3f3f3;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 7.5pt; text-align: center; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: #666666; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 15pt;"><span style="color: yellow;">Listina Alexandra Makedonského Slovanům</span><span style="color: #f3f3f3;"><o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="background-color: #666666;"><span style="color: #f3f3f3;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyFldKRPat55y7ei8HH-u2ofBvTDGRvfS0nJPIpeq4Gaj0qko5M8sdjWFT2mwVsMMEpJlqe9MjupXbwqOMI6AzYz85wBXiaKL949DQodZKlvBqRErhFDizfrEppElprSOG-uolJLLGjwth/s1600/Alexandrova-listina-300x214.jpg" imageanchor="1" style="background-color: #666666; margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="color: #f3f3f3;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyFldKRPat55y7ei8HH-u2ofBvTDGRvfS0nJPIpeq4Gaj0qko5M8sdjWFT2mwVsMMEpJlqe9MjupXbwqOMI6AzYz85wBXiaKL949DQodZKlvBqRErhFDizfrEppElprSOG-uolJLLGjwth/s1600/Alexandrova-listina-300x214.jpg" /></span></a></div>
<span style="background-color: #666666;"><span style="color: #f3f3f3;"><br /></span></span>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Tento velmi zajímavý dokument,
který dostal název „Listina Alexandra Makedonského Slovanům“, je poprvé
zmiňován českým historikem Václavem Hájkem v „Kronice české“, která se nachází
v brněnském archívu, a to v popisu událostí roku 1348. V roce 1516 český
historik Josef Pervolf z Varšavské univerzity nachází kopii této listiny v
latinském jazyce. V roce 1551 je tento dokument vytištěn v polském jazyce, v
roce 1596 v německém a v roce 1601 v italském. Stal se široce známým v Evropě a
brzy i v Rusku.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;"> „My,
Alexandr, syn Filipa, krále Makedonského, řeckého knížectví zakladatel a
velikého Jupitera syn skrze Nectanabu, vítěz nad světem od východu do západu
slunce a od poledne do půlnoci, pokořitel Médského a Perského království,
řeckých, syrských, babylonských a dalších.</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Osvícenému lidu slovanskému i jazyku jeho milost, mír,
úctu a pozdrav od nás a našich nástupců ve vládě nad světem po nás.</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;"> Tak jako
jste vždy byli s námi, věrní, v boji spolehliví a chrabří a vždy neúnavní,
dáváme a na vás svobodně přenášíme vám navěky všechny země od půlnoci až do
poledních krajin vlašských, aby tu nikdo nesměl se usazovat nebo zařizovat, ale
pouze rod váš. A jestli by někdo z cizích byl zde objeven, stane se vaším
služebníkem i se svým potomstvem navěky.</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Dáno ve městě Alexandrii, založeném námi na veliké
řece Nilu ve 12. roce našeho panování, se svolením velkých bohů Marse, Jupitera
a Plutona a veliké bohyně Minervy. </span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Svědci toho jsou – statečný rytíř náš Lokoteka a
dalších 11 knížat, které v případě naší smrti bez synů ustanovíme dědici našimi
a celého světa.“</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;">(Jako doplněk k přeloženému ruskému textu přidávám opis originálu z roku
1541, který je uložený v Rakouské národní knihovně na této adrese, snímek 673)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;"> My,
Alexander, Fillipa Krale Macedonskeho w knýžetstwý znamenitý, Rzeckého
Cysařstwý začatel, welikeho Jupitera Syn, skrze Nectanabu oznameny, přyznawatel
Brajmanskych (možná Bragmanskych), a Stromu, Slunce a Miesyce, potlačytel
Perskych a Medskych Kralowstwý, Pan Swieta, od wychodu Slunce až do zapadu, od
poledne až do puol nocy. </span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Oswycenemu pokolený Slowanskemu, a Jazyku jých,
milost, pokoj, y také pozdraweny, od nas a budúcych nassych namiestkuow, po nas
w zprawowaný swieta. </span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Proto, že ste nám wždycky prytomni byli, v Wýře
prawdomluwný, w odiený Statečný, nassy pomocnycy, Bojowny a nevstalý nalezeni
byli, dawame, a na was přenassyme, wam swobodnie, a na wiečnost, wssecku
Krajinu Swieta, od puol nocy až do Krajin Wlaskych poledných, aby tu žadny
nesmiel Bydliti, ani se posaditi, ani se osaditi, jedine wassy. A jestli žeby
pak niekdo tu nalezen byl, tu obywaje, budiž wass Služebnýk y buducý jeho
Služebnýcy buďte wassych potomkuow:</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Dan w Miestie Nowem, nasseho založený Alexandrý: Jenž
jest založeno na welikém Potoku, rzečeném Nylus: Léta Dwanactého Kralowstwý
nassych, s powoleným welikych Bohuow, Jupitera, Marsa, A Plutona A weliké
Bohynie Minerwy:</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="border: none windowtext 1.0pt; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; padding: 0cm;">Swiedkowe této wiecy jsu: Statečný Rytýrz náss
Lokoteka: A jinych Knýžat Jedenact, kterež jestli že bychom bez plodu sessli,
zuostawujeme je Diedice wsseho Swieta.</span></i></b><b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;">Počítalo se s tím že originál je uložen v archívu Českého království nebo
přinejmenším v jedné z českých kronik. Už 500 let jdou bouřlivé debaty a spory
učenců o pravosti tohoto dokumentu. Je zcela přirozené, že německy mluvící
učenci aktivně pravost Listiny popírají, vždyť stanoví prvenství Slovanům a
slovanskému jazyku v Evropě. A to v čase, kdy starobylý Řím, kolébka západní
civilizace, právě tak začínal nabírat svoji sílu. Je-li Listina pravá, pak je
třeba celou historii Evropy napsat znovu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Pokud se obrátíme k časům
Alexandra Makedonského, dojdeme přesvědčení, že dokument je pravý. Jeho
objevení zcela splňuje požadavky oné daleké doby. V Listině se vzpomíná 12. rok
vlády Alexandra. Toto datum připadá na rok 324 před naším letopočtem,
předposlední rok jeho života. Pravě když se skončilo tažení do daleké Indie,
které sice nebylo příliš úspěšné, nicméně i tak téměř všechny státy starého
světa ležely u nohou velkého vojevůdce.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Je známo, že po indickém tažení
se Alexandr Makedonský aktivně připravoval k tažení na západ, pokořit „divokou,
barbarskou“ Evropu. Dnes jsou Evropa a Severní Amerika pokládány za centrum
světové civilizace, ale v onom dalekém čase byly centry evropské civilizace
Řecko a Řím, ostatní oblasti Evropy se počítaly mezi divoké a barbarské.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Alexandr Makedonský úspěšně
využíval rozpory v táboře předpokládaného protivníka ve smyslu taktiky
„rozděluj a panuj“. Toto heslo je staré jako svět. Široce jej uplatňovali mnozí
vládci, vůdcové, knížata i panovníci před Alexandrem a široce a dovedně je
využíváno i dnes všemi, kdo dychtí po moci. Při porážce perského impéria
Alexandr například obratně postavil proti Peršanům všechno místní obyvatelstvo,
a tak jej skoro všude vítali s květy jako osvoboditele. Města před ním bez boje
široce otevírala svoje brány.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Prohlašovali jej zástupcem boha
na zemi a dokonce samotným bohem, jak se stalo po dobytí Egypta. Tažení do
Indie dovedně sladil s občanskou válkou mezi vládcem Indie Pórem a vládcem
indického města Taxili. Pouze únava a reptání jeho vojáků, kteří došli, jak ze
zdálo, až na kraj světa, přinutily Alexandra vrátit se zpátky.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Když se Alexandr připravoval k
pokoření „barbarského západu“, hledal spojence na území samotné Evropy mezi
jejími původními obyvateli, a našel je ve Slovanech. V těch dávných časech žili
minimálně na území současného Řecka, Makedonie, Bulharska, Rumunska, Maďarska,
Jugoslávie a Rakouska.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Potomci Homérem proslavených
obránců Tróje se účastnili vítězoslavných pochodů Alexandra. A navíc
suchozemská cesta z Řecka do Evropy se táhla přes jejich země a všichni dávní
autoři píšící o Slovanech zvláště zdůrazňovali jejich lásku ke svobodě,
chrabrost a odvahu v boji. Tak psali o Slovanech například byzanští spisovatelé
Prokopios a Mavrius v 5. – 6. století naší éry. Lepší spojence si nebylo možné
představit.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> „Listina Alexandra Makedonského
Slovanům“, to je nůž otrávený smrtelným jedem vetknutý do zad Evropy železnou
rukou velikého vojevůdce. Jediným tahem pera na tisíciletí rozštěpil jednotu
Evropy a prolil potoky krve, když postavil jeden evropský národ proti druhému.
Nyní můžeme jenom těžko předpokládat, kudy by se ubírala celá historie a co by
bylo s Evropou, kdyby tento vojevůdce nezemřel nečekaně v rozkvětu sil a plný
grandiózních plánů v předvečer už připraveného tažení za dobytím Evropy.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Tím začíná být pochopitelné,
proč ve středověkém Německu za skutečně pravá knížata považovali jen knížata
ruská, slovanská. Na Západě se velmi seriózně chovají k dokumentům vydaným
králi, což se projevilo například v „Sámském procesu“, který se v současné době
projednává u norského soudu. Podstata případu tkví v tom, že několik sámských
rodin našlo listinu danou jejich předkům carem Ivanem Hrozným, která je jmenuje
majiteli určitého území v Norsku. Věc se vyvíjí celkem slibně.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Je možné, že povzbuzeni
podporou velkého vojevůdce, jižní Slované od šestého do devátého století naší
éry úspěšné ovládli území střední a východní Evropy. K desátému století
slovanská řeč zněla na březích Rýna, Temže, ve Skandinávii, na všech územích
Balkánu, ve Španělsku, Malé Asii i v Africe.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> A je také docela možné, že
obávaje se „zákonných vlastníků“ Evropy, německý císař Jindřich I. Ptáčník,
vládnoucí v letech 919 – 936, přešel Labe, vtrhnul do zemí slovanských kmenů
Luticú a vyhlásil „Drang nach Osten“ proti Slovanům. V této politice pokračoval
jeho syn Otto I. (936 – 973) s ještě větším úsilím. Více než tisíc let
pokračuje tahle válka na zničení nebo aspoň vytěsnění Slovanů, „zákonných
vlastníků“ Evropy.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Ozvěny tohoto dobrodružství,
trvajícího už druhé tisíciletí, jsou slyšet na evropském území i dnes.
Potvrzením toho je bombardování Jugoslávie; poté co ohlásil totální válku proti
terorismu, Západ všemožně podpořil kosovské teroristy. Bez jakýchkoliv
pochybností byla válka v Jugoslávii pokračováním mnoho věků trvající války
proti Slovanům, pokračováním soupeření Slovanů a Anglosasů v Evropě, které
začalo z vůle starověkého vojevůdce ještě před naším letopočtem. Ano, i druhá
světová válka rozpoutaná Hitlerem v Evropě byla namířena v první řadě proti
Slovanům. Pouze po zničení „zákonných vlastníků“ se mohl cítit plným vládcem
Evropy.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Plány na likvidaci slovanského
obyvatelstva až po Ural a jeho nahrazení německým, případně umlčení těch
Slovanů, kteří náhodou zůstanou živí, potvrzují tento předpoklad. Otroky nelikvidují,
ty používají pro své obohacení. Likvidují zákonné majitele, aby si vzali jejich
majetek. Hitler nepochybně věděl o existenci Listiny Alexandra Makedonského
Slovanům. I kdyby se celá Evropa nestala součástí Alexandrovy říše, jeho
proslulost a ohromná autorita v celém osvíceném světě dělala jeho Listinu
skutečným dokumentem pro vládu nad Evropou.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Pokud bychom váhali nad
pravostí tohoto dokumentu, je nutno mít na paměti, že se nezachoval jediný
originál z dokumentů napsaných v čase Aristotela a Alexandra Makedonského a i
všechny spisy antických vzdělanců a filozofů existují pouze v kopiích sepsaných
katolickými mnichy středověké Evropy. Se stejným úspěchem tedy lze prohlásit za
falzifikáty veškeré práce antických autorů. Do klášterů se všechny originály antické
doby dostaly po vítězství křesťanství v římské říši. Kopii Listiny Alexandra
Makedonského Slovanům, této ďábelské zbraně obrovské politické síly, římská
církev mohla zveřejnit v jakémkoliv pro ni výhodném čase. Například ve 4. – 5.
století, kdy se začalo s aktivním pokřestanštěním „barbarské“ Evropy.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Po té, co se francký císař
Chlodvik (481 – 511) rozhodl vybudovat svůj stát a zabral všechny země severně
od Itálie, stal se smrtelným nepřítelem katolického Říma. Tehdy byla Listina
potřeba pro boj s nebezpečným franckým vládcem. Císař Chlodvik byl donucen
přijmout křesťanskou víru v roce 495 společně s celou svou družinou. Ale ještě
v průběhu tisíce let pokračovala konfrontace germánských císařů s papežskou
mocí Vatikánu a v libovolný moment této politické války mohla katolická církev
Listinu Alexandra Makedonského použít a uveřejnit ji.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Po smrti Alexandra Makedonského
Slované ztratili spolehlivou vojenskou oporu v Evropě a poté, co upadli do
závislosti na silnějších kmenech, dostalo se jim i jiných názvů. Podobně to
vidíme v dnešní době, kdy pro celý svět všichni obyvatelé Sovětského svazu byli
Rusy, i když ve skutečnosti v něm žily desítky různých kmenů a národů. Své
jméno ostatním dává silnější z kmenů. V polovině a na konci prvního tisíciletí
před naším letopočtem byli nejsilnějším kmenovým uskupením v Evropě Keltové a
Slované byli nuceni být jedním z keltských kmenů. Je pravděpodobné, že byli
známi i jako Galové. Potvrzením toho je „Galicie“ na Ukrajině, na původní
slovanské zemi, nebo kraj „Halle“ ve východním Německu, kde také před Němci
žili Slované.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Je dobře známo, že starověké
kmeny dostávaly svůj název podle zvířete, ptáka, ryby a podobně, kterého
považovaly za svého předka-patrona. Slovo „галичи“ (galiči) ve starém ruském
jazyce označuje ptáka kavku, slovo „славии“ (slavii) slavíka. Takže je docela
možné, že galové-galičané jsou staroslovanským kmenem „kavek“ a Slované, kmen
„slavíků“, jsou kmenem, počítajícím mezi své předky-patrony ptáka slavíka.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Na začátku našeho letopočtu se
nejsilnějším z evropských kmenů, pokud nepočítáme Řím, stali Germáni a Slované
vystupovali pod jejich jménem. Od těch dob se v německém jazyce slovo „Sklave“
překládá jako „otrok“, i když otroctví jako takové v těch dobách u Germánů
nebylo. Existovala nevolnická závislost, díky níž podřízené kmeny věnovaly část
svého produktu silnějšímu kmeni, a dodávaly jim domobranu pro všechny válečné
výpravy. V dávných dobách takové vztahy mezi kmeny byly rozšířené a v mnoha
jazycích je slovo „otrok“ odvozeno od jména kdysi pokořeného sousedního kmene.
V staroruském jazyce slovo otrok znělo jako „чола“ (čola) a „кощей“ (koščej)
podle názvu sousedních závislých kmenů. Kromě toho německé národy samy sebe
nazývají „man“, ale v čínském jazyce se toto slovo překládá jako „nádeník
(podruh)“.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Ve IV. století našeho letopočtu
Hunové ukončili hegemonii germánských kmenů v Evropě. Na začátku V. století
našeho letopočtu téměř všechny germánské kmeny ležely u nohou húnského krále
Attily a Slované se významně podíleli na jeho taženích, stejně jako byli kdysi
věrnými válečníky Alexandra Velikého a císaře Trajana. Teprve v 5. – 6. století
našeho letopočtu, poté co se vymanili z německé závislosti, Slované obnovili
svoji bývalou slávu a své jméno. Stejně jako v dnešní době opět získaly svá
mezinárodní jména národy, které získaly nezávislost po rozpadu SSSR.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"> Opíraje se o tento dokument,
lze směle tvrdit, že Slované byli známí od starověku jako původní obyvatelé
Balkánu a střední Evropy, jako odvážný a osvícený národ, který se vyznačuje
věrností a oddaností, a neobjevili se, jak uvádějí západní historici, neznámo
odkud v šestém století našeho letopočtu. Písemná historie Slovanů začíná
minimálně o tisíc let dříve, od poloviny IV. století před naším letopočtem.
Moderní Slované jsou přímými potomky těch, kdo prošli s Alexandrem Velikým
slavnými cestami jeho oslnivých vítězství.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Zdroje:</span></i></b><b><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> Liveinternet.ru, Myslenkyocemkoli.cz</span></i></b><b><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></i></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="background-color: white;"><b><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Autor:</span></i></b><b><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span></i></b><b><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></i></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 15pt; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<b><i><u><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;">Vlabi</span></u></i></b><b style="background-color: white;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></i></b></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-80493393367767834752017-02-03T04:51:00.006-08:002017-02-03T04:51:59.781-08:00<span style="background-color: #666666;"><span style="color: #cfe2f3;"><br /></span></span>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 2.25pt; margin-left: 0cm; margin-right: 37.5pt; margin-top: 0cm; mso-outline-level: 1;">
<b><span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 29pt;">Perún, hromovládca<span style="color: #cfe2f3;"><o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-color: white; font-family: "Times New Roman", serif;"><span style="color: #444444;">Posted on</span><span style="color: red;"> <a href="https://www.zemislav.eu/perun-hromovladca/" title="15:15"><span style="text-decoration: none;"><span style="color: red;">február 2, 2017</span></span></a> </span><span style="color: #444444;">by</span><span style="color: #cfe2f3;"> </span><a href="https://www.zemislav.eu/author/admin/" title="View all posts by Zemislav"><span style="text-decoration: none;"><span style="color: red;">Zemislav</span></span></a><span style="color: #cfe2f3;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Najznámejším Slovanským božstvom je rozhodne Perún. Jeho meno sa taktiež
objavuje v podobe Parom, Pierun, Perkunas. Meno Perún označuje toho, ktorý
udiera, perie veľkou silou. U Perúna je to silou blesku. Perún bol svojho času
najvyšším bohom Slovanského panteónu, no mnoho vyznávačov rodnej viery ho
považuje za najvyššie božstvo Slovanov aj dnes. Mnoho ľudí spája Perúna s
Thorom, keďže zbrane týchto bohov pochádzajú pravdepodobne z prastarého
sekeromlatu. Perún je taktiež porovnávaný z Gréckym bohom blesku, Zeusom.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Perúnovou zbraňou bola sekera, ktorej zmenšeninu nosili bojovníci na Rusi v
10-12 storočí.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Znakom Perúna je ležatý kríž (X). Ležatý kríž sa používal na poliach ako ochrana
pred bleskom a krupobitím, zaznamenané je aj zaháňanie búrky týmto znamením.<o:p></o:p></span></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">“…postavila se proti
náporu větru, z toho vichru byla celá rozcuchaná, a udělala velký kříž proti
bouřce takovými velikými gesty od země až do výšky a bouřka nás opravdu obešla.”</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">Kríž sa používal aj na ochranu domov. Tam, kde sa šiel stavať dom, sa
najprv do zeme zakopal drevený kríž. Znak Perúna, ležatý kríž nájdeme aj v
ľudových výšivkách. Známe je taktiež aj</span><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"> </span><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">Paromovo drevo</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">, teda strom
zasiahnutý bleskom. Dievky na výdaj súce naň vešali stužky a žiadali, aby sa im
dostalo mládenca. Perún bol bohom spravodlivým. Verných odmeňoval, no
„hriešnikov“ tvrdo trestal. Osobne vyvodzujem, že bol spojený aj s právom,
keďže za čias Kyjevskej Rusi sa prisahalo okrem Velesa, aj na Perúna.
Perún bol významný aj v poľnohospodárstve, jeho menom sa privolával dážď, vďaka
ktorému dokázalo rásť obilie, ktoré tvorilo významnú časť obživy našich
predkov. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Perúnovi bol zasvätený dub. Spočiatku sa uctieval v posvätných hájoch,
neskôr pribudli modly, ktoré boli pri dube, alebo priamo v kmeni stromu. Neskôr
boli okolo modly stavané ohrady a vstúpiť tam mohol iba obetujúci. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Perúnova modla stála v Kyjeve, takto ju opisuje Nestor:<o:p></o:p></span></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">“I počal vládnout Vladimír v Kyjevě sám
a postavil modly na vně dvora věžního: Peruna dřevěného a hlavu jeho stříbrnou
a vous zlatý…”</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Perúnova moc sa začala prejavovať až po nástupe Vesny. Naplno sa prejavila
až prvým zahrmením. Po tom, ako Perún udrel prvým bleskom sa začali prebúdzať
bohovia a príroda a začínal sa nový kruh života. Zlí duchovia a démoni pod
rachotom prvého blesku utekali a skrývali sa.<o:p></o:p></span></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">“ V Čechách, pri prvním jarním hřmění
lidé klekali na zem a líbali ji. Ve světnicích přemístňovali židle a stoly,
hýbali nádobami, na dvoře nadzvedávali vozy a mávali polním nářadím a před
vrata zatínali do země sekery.“</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">Možno sa zdá, že Perún je minulosťou, no jeho meno žije aj v dnešných
časoch. Či už je to aj preklínaním</span><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"> </span><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">“Parom by ťa vzal!”.</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">Perún má svoj ľud rád, chráni ho. Svedčí o tom aj uvedená povesť, ktorá sa
odohrala na východnom Slovensku, ktorú som na obrázkový motív Ondreja Sliackeho
prerozprával do tejto podoby:<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">Kedysi dávno vtrhli do krajiny našich staroslovanských predkov diví Avari a
zotročili si ich. V kraji pod Slanskými vrchmi začala kruto vládnuť avarská
kňažná Izra.</span></i><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"> </span></i><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">Jedného dňa sa Izra
prechádzala po okolí, ked tu zrazu uvidela lom s kamennou soľou. Izra bola
soľou veľmi očarená a preto si zaumienila, že z tohto kameňa chce mať hrad. I
povedala svojmu zbrojnošovi ihneď: “Z tohto kameňa chcem mať hrad!”</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; color: #444444;"><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;">“Áno kňažná!” odvetil jej služobník.</span></i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white;"><i><span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #444444;">I začali sa prípravy na stavbu hradu. Zotročení Slovieni boli v putách
prinesení k stavenisku a museli pracovať. Stále nad nimi bdel služobník Izry,
mlátil a poháňal Slovienov. Mnoho Slovienov utrpenie neznieslo. Čoskoro bolo
úbočie hradu posiate telami Slovnienov. Prešiel čas, hrad bol hotový. V žiari
slnka sa trblietal ako drahokam. Slovieni si prácu dokončili, no aj tak boli
naďalej otrokmi. I vzbúril sa jeden mládenec, rozkázal ukuť meče, pretože na
hrad sa rozhodol zaútočiť. Rinčali meče, svišťali šípy, no Slovieni, zoslabnutí
ťažkým jarmom hrad nedobylili. Začali žiadať o pomoc svojho boha, Perúna. Žrec
kľakol pod vysokú sochu Perúna a začal ho prosiť o pomoc. Tu Perún uvidel, aké
bremeno znáša jeho ľud. Jeho hnev bol veľký. Hľa, veľké vetry povstali. To
Perún letel na pomoc svojmu ľudu. Preletel ponad hrad, blesky strieľal na veže
hradu. Keďže hrad bol zo soli, začal sa roztápať. Preľakla sa kňažná a jej
družina. Vzali nohy na plecia, no ďaleko neutiekli. Slaná voda z hradu si ich
vzala zo sebou. Slovieni dali jazeru meno Izra. To jazero ľudia dodnes nazývajú
Izra.</span></span></i><span style="color: #cfe2f3; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin: 15pt 0cm; text-align: center;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #cfe2f3;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><span style="color: #666666;">Použitá literatúra:</span><span style="color: #cfe2f3;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><a href="http://www.martinus.sk/?uItem=23721&z=ZY1YVF&utm_source=z%3DZY1YVF&utm_medium=url&utm_campaign=partner"><span style="text-decoration: none;"><span style="color: red;">Slovenské obrázkové povesti</span></span></a><span style="color: #cfe2f3;">,</span><span style="color: #666666;"> Ondrej Sliacky, Martin Kellenberger, Vydavateľstvo
Matice Slovenskej, 2005, ISBN 80-89208-10-X</span><span style="color: #cfe2f3;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><a href="http://www.martinus.sk/?uItem=150574&z=ZY1YVF&utm_source=z%3DZY1YVF&utm_medium=url&utm_campaign=partner"><span style="text-decoration: none;"><span style="color: red;">Mýty a báje starých Slovanů</span></span></a><span style="color: #cfe2f3;">,</span><span style="color: #666666;"> Josef Růžička, Irena Šindlářová, Fontána, 2003, ISBN
80-7336-132-9</span><span style="color: #cfe2f3;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 7.5pt;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><a href="http://www.martinus.sk/?uItem=195880&z=ZY1YVF&utm_source=z%3DZY1YVF&utm_medium=url&utm_campaign=partner"><span style="color: red;">Návrat Slovenov v duchu a slove</span></a><span style="color: #cfe2f3;">,</span><span style="color: #666666;">
Miro Žiarislav Švický, Vydavateľstvo DIVA, 2014, ISBN 978-80-</span><span style="color: #cfe2f3;">971550-1-8<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal;">
<span style="background-color: white; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10.5pt;"><a href="http://www.martinus.sk/?uItem=161271&z=ZY1YVF&utm_source=z%3DZY1YVF&utm_medium=url&utm_campaign=partner"><span style="text-decoration: none;"><span style="color: red;">Žítkovské čarování</span></span></a><span style="color: #666666;">,
Jiři Jilík, CPress, 2013, ISBN 978-80-264-0284-8</span><span style="color: #cfe2f3;"><o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="background-color: white; color: #666666;">Prevzaté z blogu ZEMISLAVA</span></div>
<span style="background-color: white; color: #cfe2f3;"><br /></span>
<br />Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-59390354732379445932015-04-29T13:11:00.000-07:002018-05-30T01:42:00.935-07:00<div class="post-meta fix" style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 14px; line-height: 22.3999996185303px; margin: 0px 0px 1.5em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<div class="post-header fix post-nothumb" style="background: transparent; border: 0px; display: inline; float: left; margin: 0px; outline: 0px; padding: 3px 0px 0px; vertical-align: baseline; width: 670px;">
<div class="post-title-section fix" style="background: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; position: relative; vertical-align: baseline;">
<div class="post-title fix" style="background: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<h1 class="entry-title" style="background: transparent; border: 0px; font-size: 2.5em; font-weight: normal; letter-spacing: 0em; line-height: 1.2em; margin: 0px 0px 0.1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Sexuální život starých Slovanů</h1>
<div class="metabar" style="background: transparent; border: 0px; font-family: 'Lucida Grande', 'Lucida Sans', 'Lucida Sans Unicode', sans-serif; font-weight: bold; letter-spacing: 0.1em; margin: 0px 0px 0.2em; outline: 0px; padding: 0px; text-transform: uppercase; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; color: #424142; font-size: 11px; line-height: 1.75em; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;"><span class="sword" style="background: transparent; border: 0px; color: #6e6b6e; letter-spacing: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-transform: lowercase; vertical-align: baseline;">autor</span> <span class="author vcard" style="background: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;"><span class="fn" style="background: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;"><a href="http://www.2012rok.sk/wp/author/priatelia-na-nete" rel="author" style="background: transparent; border-bottom-style: solid; border-color: rgb(150, 147, 150); border-width: 0px 0px 1px; color: #424142; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline;" title="Autor článku Priatelia na nete">PRIATELIA NA NETE</a></span></span> <span class="sword" style="background: transparent; border: 0px; color: #6e6b6e; letter-spacing: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-transform: lowercase; vertical-align: baseline;">dátum</span> <span class="date time published" style="background: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;" title="2014-11-04T12:22:49+0000">4. NOVEMBER 2014</span></span></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
<div class="entry_wrap fix" style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 14px; line-height: 22.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<div class="entry_content" style="background: transparent; border: 0px; font-size: 1.1em; line-height: 1.6em; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">O sexuálních zvyklostech staroslovanské společnosti v předkřesťanském období existuje málo dokladů.</strong> Jeden z takových nemnohých dokladů, týkajících se svatebních a předsvatebních zvyků, uvádí slavný arabský myslitel, cestovatel a etnograf al-Mas’údí (zemřel roku 956): shledá-li slovanský ženich svou nevěstu jako pannu, zapudí ji znechuceně slovy: „Kdybys byla stála za něco, byli by tě muži milovali a ty bys byla jistě si vybrala někoho, kdo by tě zbavil panenství“.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Zvyklosti v období christianizace, kdy nevázané sexuální chování začínalo být trestáno, zachytili další arabští cestovatelé nepoměrně podrobněji. Například Achmed Ibn-Fadlán (10. století) píše, že ruští kupci i cizí obchodníci na ruském území „souložili bez ostychu veřejně na trzích, před očima jiných“, nebo se zmiňuje o družinách, které pořádaly erotické zábavy. Bylo to hluboko v „křesťanské“ éře, kdy české, ruské nebo polské ženy ve dnech slunovratu a rovnodennosti odcházely večer z domu, aby se účastnily svátků spojených s přírodními kulty či se oddávaly rituálům, jež církev považovala za ďábelské, neboť se konaly za doprovodu hudby, v maskách, kostýmech, s medovinou, omamnými látkami a především volným sexem. Účastníky za to čekaly výtky a obvinění od křesťanských kazatelů.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Aby mohla církev, ať už katolická nebo pravoslavná, tomuto jevu zabránit, musela slovanské svátky zakázat nebo je nahradit tak, aby jejich symbolika mohla být alespoň navenek označována jako křesťanská.</strong> (Ještě ve 13. století však polské zákony vyhrazovaly nižší tresty za sexuální násilí, k němuž došlo v lesích, než za znásilnění ve městě nebo na vesnici – jako by i církevní učenci nechtěně přiznávali přírodním místům jakousi „erotickou“ posvátnost.)</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ponecháme-li však stranou tyto erotické rituály a schůzky v přírodě, těšily se slovanské ženy v cizině vynikající pověsti. Za „naprosto věrné“ je v 6. století označil jak Mauricius Strategikon, tak i císař Leon (který však vychází ze Strategikona); podobně se vyjádřil sám sv. Bonifác v jednom dopise zaslaném někdy mezi lety 744–747 anglickému králi Aethibaldovi.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Věrnost, počestnost, úcta byly ostatně všeobecně platné a přirozené vlastnosti celé staroslovanské společnosti. Skutečnost, že užití těchto pojmů v oblasti slovanských manželských vztahů odporuje pojmům, jako je cizoložství a smilstvo, vyplývá pravděpodobně z faktu, že tyto pojmy byly tomuto typu společnosti neznámé a že představovaly pouze myšlenkové uchopení určitého způsobu bytí, který byl jinak pro církevního pozorovatele nepochopitelný.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Patriarchální požadavek muže na bezúhonnost nevěsty byl neznámý, dozvuky takovéhoto postoje jsou patrné i ve staletích, která následovala po raném středověku. Dokonce ještě nedávno říkávala ruská dívka matce: „Ně otdavaj, mamka, zamuž, ja ně gulivala s nim.“ Nebo manžel z Permu, který nalezl manželku neposkvrněnou, zvolal: „Daže v děvkach byla, nikto na těbja ne pozarilsja; odin toľko ja takoj durak i našëlsja“. (A dnes se cizinci, který s údivem zjišťuje, že česká dívka je velmi zkušená v milostných praktikách – přestože zde v podstatě neexistuje feminismus, a to ani ve velkých městech -, dostane nezřídka odpovědi: „Není důležité, co jsem dělala předtím, ale jak se budu chovat teď.“) Podobné postoje bohatě zachycuje i lidová slovesnost.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: underline; vertical-align: baseline;"><strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Na počátku byla také žena</strong></span></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Již byzantský historik Prokopios z Kaisareie (500–559) upozorňoval na velkou demokratičnost slovanské společnosti, zatímco císař Mauricius (539–602) hovořil dokonce o „anarchii“. Podle některých etnografických pojednání si žena ještě v 19. století udržovala významné postavení ve společenské struktuře. Vedle otce či hlavy velké slovanské rodiny zvolené z mužského společenství tu totiž najdeme i hlavu ženskou: domaćicu v Srbsku, domakinu v Bulharsku a chozjajku nebo bolšuku (bolšak, „hlava“) v Rusku. Domaćica nebo bolšuka bývá většinou manželka hlavy rodiny. V některých případech (ale pouze v Srbsku) bývá zvolena samostatně ženami a nepodléhá autoritě domaćina. Ve starých příslovích bývá ostatně zdůrazněna úloha ženy, především pokud jde o okolí domu. Ještě nedávno se například mezi Kašuby říkávalo: „Muž je hlavou rodiny a žena jejím krkem: krk otáčí hlavou podle svého“. Nesmíme zapomínat ani na ekonomický význam, jaký má žena ve východoslovanských zemích, kde je ochotna vykonávat tvrdé, namáhavé práce, které jinde bývají určeny výhradně mužům. (Bylo by chybou se domnívat, že to má „na svědomí“ sovětský režim: ženy, které prováděly těžké práce, tu existovaly i v dobách před Velkou říjnovou revolucí v roce 1917.)</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
K těm pravomocím domaćice, jež mají pravděpodobně své kořeny v dávné minulosti, patří rozhodování o sňatcích dětí. Prosby k matce, tetě nebo starší sestře, aby vybrala nejvhodnějšího ženicha či nevěstu, jsou doloženy prakticky ve všech částech slovanského světa. Fakt, že mužské osoby (otec, strýc z matčiny či otcovy strany, starší bratr) tento druh pravomoci nemají, by mohl být naopak vykládán jako jakási vyšší forma moci v rukou žen oproti mužům ve staroslovanské společnosti. Existují i doklady toho, že po domaćinově nebo bolšakově smrti zaujala jeho místo vdova, a to nikoli na krátkou dobu a nejen v řízení domácnosti, jak by bylo přípustné například v římském právu. Opačný případ, kdy by manžel nahradil domaćici nebo bolšuku, nepřicházel v úvahu (nebo o tom nejsou žádné zprávy).</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Takováto nevyvážená forma demokracie byla především výsledkem magické úcty, jíž se těšila žena jakožto symbol plodnosti</strong>. Mimochodem ještě do nedávných časů byla za manželku považována pouze ta žena, která alespoň jednou porodila, tedy zplodila nový život. Žena nemohla zůstat neproduktivní, stejně jako pole … Slovanské ženě se tolerovalo, ba dokonce k tomu byla přímo vyzývána, aby v případě choroby, impotence nebo nepřítomnosti právoplatného manžela přijímala ve svém loži jiné muže …</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: underline; vertical-align: baseline;"><strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Cizoložství, věrnost, „nemanželské“ děti a práva manželek</strong></span></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Promiskuitní chování obou pohlaví bylo ve slovanské společnosti běžné. Zprávy z 10. století už hovoří o trestech za cizoložství a zároveň dokládají, jak obtížně se dala nalézt ona „ztracená harmonie“ s přírodou, kterou křesťanský svět zapovídal. Thietmar Merseburský (976–1018) například uvádí, že „ženě, která cizoložila, obřezali labia, uříznutou kůži pověsili na dveře domu, v němž bydlela, na postrach vstupujícím“. Podobné formy represe byly však již součástí urbanizovaného společenského prostředí, silně ovlivněného feudální křesťanskou kulturou, která právě v té době doznávala značného rozmachu. S christianizací však přichází i šíření písma, a tedy zpráv (někdy bezděčných) o zvycích prostého lidu. Existuje například nespočet církevních kázání proti znesvěcení manželského lože (fornicationes, adulteria).</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Díky práci etnografů máme doklady také o tom, že u Slovanů <strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">manželské lože nikdy nepředstavovalo nepřekonatelnou hranici:</strong> třeba rolníci na Volze nechávali na pokoji muže, který se dopustil cizoložství s manželkou vojáka, protože „soldatka sčitajetsja vydělennoju ot seĺskogo obščestva“; žena se tedy mohla chovat tak, jak uznala za vhodné. V Polesí (oblast severozápadní Ukrajiny a jižního Běloruska v povodí Dněpru) mohla mít žena vojáka spoustu milenců, aniž jí to manžel po návratu vyčítal. V Polsku se připouštělo, že žena bude nepřítomnému manželovi nevěrná, a to se souhlasem jejích rodičů: „aby domácnost nepřišla nazmar“ („zeby gospodarka nie zmarniła“). Dálo se tak proto, že pro dobrý chod hospodářství byla mužská ruka považována za nutnou, a z obav do budoucna, kdyby snad měla rodina nedostatek synů. V Litvě se rodiče vdovy snažili dceru přemluvit, aby přivedla domů nového manžela (nadomnik); a pokud se zdráhala znovu provdat, podněcovali ji k soužití „na slovo“ („na wiare“). Děti narozené z tohoto svazku považovali za legitimní, to znamená, že měly právo dědit stejně jako děti ze svazku manželského (tedy jako děti jedné matky) i v případě, že šlo o majetek patřící prvnímu muži. Vdova měla naprostou volnost. „Hon na svobodné mládence“, který pořádaly vdovy ve Slavonii býval přirovnáván k vodám Sávy neustále zmítaným vlnami.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Jinými slovy řečeno: lidový zvyk připouští, aby neužívané svatební lože bylo k dispozici manželce, podobně jako neobdělávané pole může zorat cizí člověk. Ani žena ani pole nesmějí zůstat ladem. Je to zvyk, jímž se vysvětluje „snochačestvo“ východních a jižních Slovanů – právo, jež si osobuje tchán: lehávat se snachou, není-li syn dostatečně zralý nebo není-li přítomen. Nejde přitom primárně o to, že by manželské pouto bylo nepevné, ani o chtíč, nýbrž o splnění požadavku plodnosti.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
U Slovanů neexistuje princip legitimního potomstva, vždyť například ani v současných českých zákonech není zmíněna zkouška na DNA, ani očividně odlišná barva pleti dítěte nedává zákonitému otci právo neuznat potomka, kterého jeho manželka počala s jiným mužem. Tento problém unikl i Bronislawu Malinowskému, který ve svém jinak epochálním díle Sex and Repression in Savage Society napsal: „Neznám jediný příklad v antropologické literatuře, kdy by se nemanželským dětem dostávalo stejného společenského postavení jako legitimním dětem“. Malinowski se narodil v Krakově – stačilo, aby navštívil některou z blízkých vesnic v Haliči nebo ve Slezsku a vyhnul by se omylu, který zveřejnil v etnografických statích pojednávajících o vzdálených ostrovech v Tichém oceánu. Když se v okolí Chelmu proslechlo, že otěhotněla svobodná dívka, všichni se předháněli, kdo bude budoucímu dítěti kmotrem: neboť být kmotrem nemanželského dítěte, přináší štěstí. Je pravda, že na Ukrajině, v Karpatech a ve Slezsku se spěchalo, aby si těhotná dívka nasadila čepec vdané ženy (odtud výraz „pokryta“, jimž se označovala svobodná žena v podobné situaci), ale cílem tohoto aktu původně nebylo ji pokořit, nýbrž její stav zveřejnit a předejít vraždě dítěte, což by na vesnici přivolalo velké neštěstí. U Velkorusů na Sibiři narození dítěte před svatbou dívku nezneuctilo, zvlášť byl-li to syn. Dívky samy se chovaly shovívavě ke svým těhotným kamarádkám. V běloruské rodině byly nemanželské děti brány jako manželské. V Samarské gubernii se s nemanželskými dětmi, a těch bylo hodně, nakládalo vždy jako s ostatními.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Srovnávací studie dokládají, že takovéto zacházení s nemanželskými dětmi lze považovat za obecně slovanské, neboť existovalo ve všech oblastech slovanského světa.</strong> Ostatně pojetí legitimity potomků bylo přijato až po pokřesťanštění Slovanů a do obecného práva těchto národů pronikalo jen stěží. V Poljici zůstávala dívka s nemanželskými dětmi u otce, a pokud se k ní rodina chovala benevolentně, dostala svůj díl dědictví po otci a její děti dědili po ní. Na Ukrajině docházelo dokonce k takovému extrému, že nemanželské děti měly větší práva než děti manželské, protože dědily nejen po otci, ale i po matce.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Časem tyto obyčeje ustupovaly a zvyk trestat se rozšířil i do těch nejzazších koutů slovanské civilizace. Rolníci ze slovansky hovořících zemí, jejichž dcery porodí před svatbou, už nejsou šťastní jako v dobách „přirozené“ kultury (chybně nazývané „pohanská“). Většinou je za to potrestají, ale jejich „provinění“ nenechají dopadnout na hlavu potomstva, i když například v civilní a církevní právní praxi českých zemí již od 13. století děti narozené z „nemanželského lože“ byly nazývány bastardy („pankarty“).</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Rozvod býval tolerován</strong>.V Bulharsku se žena mohla rozvést, pokud byl manžel impotentní, homosexuální nebo když s ní špatně zacházel. Manžel se zase mohl rozvést, byla-li žena neplodná, stará nebo nemocná; tyto tři důvody platily však i v případě žádosti o rozvod ze strany manželky. Již ruský kníže Jaroslav v 11. století potíral zvyk zbavovat se těžce nemocných nebo slepých žen. Zřejmě se však tímto způsobem chovaly i ženy, neboť kníže prohlásil: „(…) takože i ženě něĺzja pustiti muža“. Manželka, jíž se dostávalo špatného zacházení, si obvykle chodila stěžovat k svému rodu a dokonce i k církevní instituci – alespoň v pravoslavném prostředí; podnět k rozvodu mohl vzejít z kterékoli strany a rozvedení mohli svobodně znovu vstupovat do dalšího manželství.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Aby však mohla manželka od svého muže utéci, musela mít podporu svého rodu. Obvykle se po čase s manželem usmířila a vrátila se k němu. Málokdy došlo k definitivnímu rozvodu. V každém případě se zdá, že se odjakživa častěji rozváděla žena, zvlášť pokud byli ještě naživu její rodiče nebo alespoň matka. Alarmující dojem, který obvykle vyvolává četba komentářů k dnešním statistikám rozvodovosti v zemích bývalé Varšavské smlouvy, je tedy neopodstatněný. Jde o dlouhodobý jev, který už v 19. století zaznamenal historik Aleksandr Dobrjakov v pojednání o ruské ženě v předmongolském období; povšiml si, že ruské ženy jsou nezávislé, manželství bývají nepevná a právě ženy často usilují o jejich zrušení.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Po celý středověk v srbských dynastiích a bosenských aristokratických rodinách platila domaćicina přísaha: domaćica pobírala plat a účastnila se porady hodnostářů. To byly výsady, jichž se nedostávalo slovanské ženě na pobřeží, kde působil vliv západního zákonodárství. Pokud historické a etnografické podklady souhlasí a potvrzují nadřazenost ženských práv ve slovanské společnosti, pak se nelze divit, že dnes zde není potřeba feminismu pociťována tak silně jako na Západě.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Západní feminismus posledních let hledá oporu v mytologii a není náhodou, že v kultu Wicca se stále častěji objevuje neolitická bohyně Velká Matka. U Slovanů neolitický kult Velké Matky časem slábl, ale nikdy zcela nevymizel. Sám termín rod znamená podle Maxe Vasmera cosi plného života, plodného, opravdového, a právě ze slova rod se odvozují významy „rodit“, „porod“ apod. Výraz rod má tedy blíže k ženským významům než k představám, jež přinesla vlastenecká ikonografie minulého století. Oleg Nikolajevič Trubačov upozornil, že vzhledem k tomu, že roždiť je typický ženský výraz, má v některých slovanských dialektech rod význam „rod ženy“. To se ovšem neomezuje jen na „některé slovanské dialekty“: v jedné lidové písni ze Slavonie se zpívá „nema roda dok ne rodi mama“. Existují ukrajinské tradice „rodu“, který utvářejí potomci společné pramatky. V Radomi v Polsku se věřilo, že každá matka trůní na nebesích s roztaženýma nohama a mezi nimi stojí v řadě všechny děti, které porodila na zemi. Tyto „děti“ porodily další děti – a tak se vytváří obrovitý trojúhelník (vrchol tvoří Matka) lidského pokolení, jehož základna není nikdy konečná, ledaže na konci světa.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
K tomu je třeba dodat, že u Kučů z Černé Hory se klan nebo bratstvo nazývá také trbu („lůno“). V Bosně se pro označení bratstva užívá termínu srce („děloha“). Například se říká: „Od mog srca pet kuca.“</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Podobných příkladů by se dala najít celá řada. Jisté je, že čím víc postupujeme v čase nazpět, tím častěji se setkáme s matronymií: například v Jugoslávii se vyprávělo o bratstvu, které pocházelo z jedné „prababy“. A čím víc se blížíme k naší době, tyto významy mizejí, a to i v paměti těch nejstarších.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Zůstaneme-li ještě v jihoslovanských oblastech, není jistě pochyb o tom, že potkáme-li i dnes v Černé Hoře muže s prázdnýma rukama jedoucího na koni a ženu jdoucí pěšky s nákladem i několika desítek kilogramů, jde o zřejmý výraz ženské podřízenosti. Ale také v kulturách, kde bylo vyšší postavení ženy plně prokázáno, jako na Trobriandových ostrovech, nosí ženy náklady, aby mohli muži s volnýma rukama čelit nenadálému nebezpečí.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Zároveň je však jasné, že dnes jen málokdo bude považovat postavení ženy v takzvané slovanské společnosti za alespoň rovnocenné s mužem, pokud do těchto zemí zavítá a stane se tu svědkem scén, při nichž opilí Rusové nelidsky zacházejí se svými družkami, nebo toho, jak dnes v rodině vládne muž. V zásadě však jde o aplikaci kodexu, který možná vypadá jako výhodný pro muže, nemá však nic společného s tradičním pojetím, jehož radikální rozvrat vedl jen k vytvoření nerovnováhy, a to i v psychologii samotných mužů.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: underline; vertical-align: baseline;"><strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;"></strong></span></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: underline; vertical-align: baseline;"><strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Předmanželský sexuální život a prosebné rituály</strong></span></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Abychom pochopili, proč nevěra nenarušovala vztah mezi manželi a nebyla ve slovanské komunitě odsuzována, pokud k ní docházelo v lesích a na polích a v určených časových obdobích, bude třeba zaměřit se podrobněji na předmanželský sexuální život u tradiční slovanské mládeže a především na zvyky dospívajících.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
U žen se hranice dospívání vyznačuje dvěma hlavními mezníky – pubertou a těhotenstvím.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
V jižním Rusku se poznala nedospělá dívka podle toho, že nenosila ponjavu – nešitou sukni přichycenou v pase látkovým páskem. Dívenky měly jen košili nebo vůbec nic. Podle Vuka Stefanoviće Karadžiće (jde však pouze o atribuci Veselina Cajkanoviće) chodila děvčata v Šibeniku až do patnácti let nahá. <strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Ještě v 19. století nebylo nijak vzácné vidět v Černé Hoře mladé svobodné dívky, jak sedí s odhaleným poprsím u tkalcovského stavu nebo jak chodí na trh v košili (zvané opleče), jež ponechávala ňadra obnažená</strong>. Oblékání ponjavy doprovázela celá řada hříček, jimiž dívka naznačovala, jako by se vzpírala přejít do nového stavu.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Pokud šla v Jugoslávii dívka při tanci do „kola“, veřejně tím dávala na vědomí, že je již zralá a případně připravená pro manželství. Ve Slavonii dívka, která šla do „kola“, byla označovaná jako prava divojka. Existovaly tu i další symboly (především účes a pokrytá či nepokrytá hlava), jimiž se vdaná žena odlišovala od svobodné. (Lužickým Srbkám stačil „čěpc“, to znamená páska na čele, aby se odlišily).</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Dívky si samy chystaly výbavu a jakmile dospěly, často se scházely. Nejenže společně pracovaly, ale mnohdy (zvláště když bývaly na takzvaných „přástkách“) spávaly též mimo domov ve společných místnostech. Zde občas přijímaly i mládence a předení pak na čas odložily. Není jisté, zda tento zvyk byl normou nebo zda byl jen za určitých okolností tolerován. Faktem zůstává, že návštěvy u dívek v době „přástek“ se konávaly především vpředvečer náboženských svátků. V některých případech (například na Ukrajině) to bylo povinné a prokletí se sneslo na mládence a dívky, pokud se tohoto aktu neúčastnili: „Kogo nema v večerki, triašča to na život, na pečeni!“. Ze strany rodičů nebývaly k takovýmto setkáním zřejmě námitky především proto, že tento zvyk býval považován za starodávný, tedy za zvyk zavedený předky, který je proto nutné dodržovat. Zvláštností slovanské společnosti je to, že zde nenalezneme podobná místa, kde by se shromažďovali mladí muži, kteří nanejvýš (a ještě jen velmi zřídka) přispěli na výdaje za pohostinství, které většinou nesly na svých bedrech dívky.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Podle údajů řady významných etnografů, kteří se zvykem přástek zabývali, se zdá, že v 19. století už při návštěvách mládenců k pohlavnímu styku nedocházelo, jen se o něm mluvilo v hádankách a narážkách. Přástky bývaly v zásadě jen příležitostí seznámit se se svobodnými dívkami. Byly zaznamenány i protikladné situace, kdy na jedné straně ve vztazích mezi mladými lidmi převládala nevinnost a na druhé straně sexuální moment, pouze však ve smyslu magického zásahu do přírody. Takový typ protikladu se ve slovanské společnosti odrážel, a možná se dodnes odráží, ve studu z nahoty, kdy jsou například při křestních nebo svatebních obřadech ženy a muži obnažováni přede všemi, a přitom pro ženu by byla hanba ukázat se bez pokryté hlavy.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Sexuální akt byl u Slovanů spojován s půdou a míval magický význam.</strong> Pokud by se snad milování mladých venkovských párů na žitném snopu mohlo vykládat jako otázka pohodlí a nikoli jako prosebný rituál za úrodnost země, pak by nebylo jasné, proč tak činili i bojaři, knížata nebo sám panovník, kteří si mohli dovolit lože mnohem pohodlnější. Také car Michal III. Fjodorovič Romanov (1596–1645) si dal přichystat svatební lože na třiceti žitných snopech na znamení úcty k tradici, která spojuje pohlavní styk s úrodností půdy. Ostatně i ve zprávách relativně nedávných se hovoří o ruských nebo srbských vesnicích, kde docházelo k pohlavnímu styku (alespoň simulovaně) mezi mladými lidmi přímo na osetých polích. Někdy, aby se úrodnosti půdy „dodala síla“, se údajně užívalo i sémě kněze, který se „válel“ po polích s vybranou silnou, zdravou dívkou z vesnice.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Stejně jako bývá falus dáván do vztahu s rádlem i ženská nahota a vlhkost pomáhají polím. Jsou známy případy, kdy pole obcházely nahé dívky, aby ochránily jejich dary před přemírou slunečního žáru. V Polsku chodívali kdysi muži rozbíjet na pole nádoby, v nichž ženy přechovávaly barvy na barvení vlny, aby ženská moč, užívaná na přípravu zelené a modré, působila proti suchu.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Neexistuje žádné specifické údobí přechodu ze stavu svobodné ženy do stavu ženy vdané. Vdaná žena je ve skutečnosti ta, která porodí, dá potomstvo, je plodná, stejně jako „popowa swynja“, jak se říkávalo na tehdější Ukrajině. Čím bude mateřství silnější, tím bude žena přitažlivější – jak se zpívá v běloruské písni, v níž je mladík vyzýván, aby se podíval na obrovskou vaginu dívky, než si ji vezme za ženu (předpokládalo se tedy, že nebude panna): „Piriadoch moj miloj, ma mine gleduči, a ni tak na mine, jak na maju p***. A maja p*** sjami saž širiny“.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
K ztrátě panenství docházelo v době, kdy dívka začala nosit zástěru nebo změnila účes. Nebyl to však nijak zvlášť významný předěl v životě svobodné dívky, mezník, který by měl znamenat přechod z jednoho stavu do jiného. První křesťanští kronikáři považovali předmanželský sexuální styk mladých Slovanů za odsouzeníhodné chování. Známá je například pasáž z Povesti vremennych let (12. století), kde se praví, že Slované (Radimiči, Vjatiči a Severjané) – „žili v lese jako zvěř“, především proto, že <strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">„sňatky u nich nebyly, nýbrž jen místa ke hrám mezi vesnicemi; scházeli se ke hrám, k různým běsovským tancům a zpěvům, a odtud si každý unášel ženu, s kterou se kdo smluvil“</strong>. Dalo by se očekávat, že během staletí křesťanského represivního působení bylo takovéto „chlípné“ chování vymýceno. I když analýza dnešního sexuálního chování ve tzv. slovanských zemích může být plodem profanace, k níž došlo po rozšíření industriální, materialistické společnosti v globálním měřítku, faktem zůstává, že etnografické zprávy z 19. století dokládají přetrvávání předmanželských zvyků a nedostatečné uchycení jisté „cudnosti“. V roce 1900 se například polský etnograf Ernest Łuniński pohoršoval, když viděl huculské dívky, jak se procházejí po ulicích nahé, třebaže toto chování bylo známé, dokonce se o něm zmiňovali i autoři Ottova slovníku naučného. Łuniński nechápal, jak je možné, že ve společenství natolik vzdáleném od ostrovů v Tichém oceánu nebo od rovníkové Afriky a naopak tak geograficky blízkému jeho světu není nahota hříchem.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Z téže doby pocházejí i první statistická bádání, z nichž vyplývá, že navzdory katolickým konvencím například dvacet procent dívek ze západního Malopolska přicházelo o panenství ještě před svatbou. V Srbsku bývalo vzácné, aby dívka předstoupila před oltář nedotčená, i když už nešlo o styky mezi mládeží, ale s ženatými muži, jak je obvyklé i dnes. Valtazar Bogišić mimo jiné poukázal, že nezachovaná bezúhonnost nevěsty nepředstavovala překážku pro uzavření manželství ani v očích srbské církve, tím méně pak lidu; konstatoval také, že ve slovanských zemích nebývá svobodná matka nijak zavržena. Stejný postoj nacházíme v kraji okolo Chelmu, kde „svedení není považováno za zločin“. Goralové ve Slezsku považují sexuální vztahy mezi mladými za přirozené, třebaže má církev v kraji silný vliv. Za zvuku velikonočních zvonů navlékala například huculská dívka na šňůrku zástěry knoflíky, při každém úderu jeden: kolik bude knoflíků, tolikrát se bude moci spojit se svým milým, aniž by se musela bát následků – po každém styku knoflík stáhne … <strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">V Polesí nedaleko Mozyru bývalo vzácností, aby dívka před svatbou neměla milence. Nebylo jí to nikterak vytýkáno, naopak obvykle ta, která měla poměr s více muži, sehnala „lepší partii“.</strong></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
V Kazaňské gubernii bývalo údajně velmi obtížné najít dívku starší sedmnácti let, která by byla panna. Na Sibiři bylo obvyklé (podle demografů z druhé poloviny 19. století), že dívka měla pohlavní styk už ve čtrnácti, a pokud jí to příroda umožnila – i ve dvanácti. Pravoslavná církev si byla vědoma, že u mládeže nemůže kontrolovat její sexuální tužby, a tak se ji snažila přesvědčit, aby brzy uzavřela sňatek, doufajíce, že sexuální aktivita bude provozována jen v manželském loži. Ale například v oblasti Vetlugy (v gubernii Nižnij Novgorod) dívky s vdavkami nespěchaly. V otcovském domě měly svobodu a provdaly se, až se zamilovaly, ledaže by z neopatrnosti měl jejich sexuální život (nikoli milostný) za následek těhotenství. Budoucí manžel neměl proti těmto „pokleskům“ námitky. Podle Michaila Pospelova nepřesahoval počet mladých panen tři desetiny procenta. Někteří etnografové se ostatně svobodného chování slovanské mládeže účastnili, jako Jan Witort, jenž studoval tzv. Ius primae noctis u národů na pobřeží Bílého moře a v Oněžském kraji.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
V srbském Sremu přicházely dívky o panenství v nejútlejším věku. U nevěst v některých oblastech Makedonie nebyl na konci 19. století pojem panenství znám. Mezi Rusy a poruštěnými domorodci na Sibiři je obtížné nalézt nedotčené dívky: říkávalo se tu, že žena není jako chléb, který když sníš, je po něm – neboli žena se užitím „nespotřebovává“.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Ročním obdobím, kdy se mladí lidé nejvíce oddávali milostným hrátkám, byl letní slunovrat, oslavovaný známými svátky, jako je Jarilo a Kupalo.</strong> Církev sice tyto svátky už odedávna zakazovala pro „obscénnosti“, k nimž při takových příležitostech docházelo, avšak lidové mínění považovalo účast na nich pro mladé za povinnou: „Bo jak ne prijdeš na Kupajla, to vyidi z tebe duša i para.“</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Také v Srbsku se po „litija“ nebo „zadušna“ konaly noční tance, které poskytovaly mladým lidem vynikající příležitosti spočinout si v objetí.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Někdy mladý pár vstupoval do více či méně intimního vztahu izolovaně, kdy mladík přespával u dívky doma. Lidové písničky ve všech slovanských zemích vyprávějí jak o iniciativě ze strany dívek („Ty pridi-tka, dobryj molodyc, zanačuj, zanačuj u miane nočinku!“ ve Smolensku; „Perenaczuji muoj mileńki, choč nuoczku sa mnoj“(jde o polský přepis běloruštiny, snad by to mohlo vzhledem k pramenu a dobovým jazykovým zvyklostem zůstat) v Bělorusku; „Dojdi, diko, ma u koje doba, moja ti je otvorena soba“ ve Slavonii), tak i ze strany mládenců („Moja Kasieńko, otwór-ze! – Došć-em ci sie, Jasiu, došć naotwierzala, zadnej ja sa nocki nie porachowala“ v Polsku). Někdy otevře dveře mladému muži matka, která radí dceři, ať si užije, dokud je svobodná („Guljaj, Sašenko, poka voljuška svoja, ne pokrita golova. Pokraetsja golova, minuetsja gulba“ u Vjatičů).</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Goralé ve Slezsku vyzývali mladé snoubence, ať jdou do předsíně, aby se lépe poznali, pokud tak neučinili už dříve.</strong> V noci spávali spolu, hlavně proto, aby měl mládenec možnost zkontrolovat, zda dívka není „nienormalnie rozwinieta“. Někdy tuto kontrolu prováděl kmotr, což znamenalo, že s dívkou strávil noc.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Italský badatel Evel Gasparini však podotýká, že předmanželská volnost předpokládala obezřetnost, aby nedošlo k otěhotnění, neboť Slované dbali o budoucnost dětí, aby měly otce, který by se o ně postaral; tento zvyk staví Gasparini do protikladu k zvyklostem východních Finů, kteří si naopak podobné problémy vůbec nepřipouštěli. Ale i v případě narození nemanželských dětí existovala i u Slovanů opatření, na jejichž základě jim společenství zajišťovalo přežití.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
S těmito otázkami souvisí problematika užití antikoncepce (částečně se jí zabýval i Lubor Niederle). Odjakživa a zřejmě nejčastěji se praktikoval coitus interruptus. Když mužské sémě nemohlo sloužit k reprodukci, bylo pravděpodobně darováno Matce Zemi, která už věděla, jak je zužitkovat. Tím se vysvětluje i snaha mladých spojovat se spíše venku než doma na loži.<br />
Pokud se týče koitálních poloh rozsáhlá studie americké badatelky Evy Levinové o církevních zpovědnících dokázala, že sexuální aktivita Slovanů v žádném případě nebyla omezena jen na „přirozenou“ tzv. misionářskou pozici, jak chtěli prosadit církevní představitelé. Naopak byly známy a rozsáhle praktikovány rozmanité sexuální polohy a projevy, včetně mimovaginálních. Hojně je zároveň doložen apotropaický obyčej obnažování genitálií, podobně jako řecké anasyrma, kde falus byl symbolem síly a vagina symbolem života.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: underline; vertical-align: baseline;"><strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Represivní zásahy proti tradičním zvykům</strong></span></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Typ morálky, který pochází z Předního východu a po Evropě se rozšířil prostřednictvím křesťanství, se postupně ujal též na venkově a v průběhu doby zasáhl i místa od nových center nejvzdálenější. Sexuální akt nebýval u mladých lidí v předkřesťanské době znakem hříchu. Setkáním různých mentalit se vytvořila situace, v níž se na jedné straně církvi nikdy nezdařilo do základu vymýtit afinitu k předmanželským stykům, na druhé straně se však do společnosti stále více vkrádal pocit hříchu a původní zvyky a obyčeje se narušily.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Od 18. století byly střety kultur stále ostřejší</strong>. Například do Volyňska a na Ukrajinu byly povolávány četnické hlídky, aby dohlížely na život vesnice a zabránily mladým se scházet. V Srbsku od roku 1833 hrozil kníže Miloš v různých dekretech za nevázaný sexuální život vězením a výpraskem. I když stát a církev dosáhly jen částečných úspěchů a ani těmi nejtvrdšími represáliemi se jim nepodařilo vymýtit staré zvyky, začala společenství sama provádět restrikce, neboť hrátky nabývaly povahy sexuálních a alkoholických orgií a už neměly žádnou společenskou ani rituální funkci. Kromě toho pod vlivem křesťanské ideologie stále více mladých lidí zakoušelo pocit hříchu, takže sexuální hrátky se pro ně staly pouze vyjádřením jejich transgrese.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Působením horlivé a vytrvalé církevní propagandy se i mezi Slovany stále výrazněji prosazoval zvyk, který vedl společnost (a tedy i ženicha) k tomu, aby vyhledával bezúhonnou nevěstu. Podobně jako v klasických patriarchálních společnostech i ve slovanském světě se rozšířily různé způsoby, jak ověřovat, zda nedošlo k defloraci. Ve slovanských zemích míval požadavek na nevěstinu bezúhonnost často účel „zachovat zdravé stádo“. Uvážíme-li, že stará slovanská společnost byla převážně zemědělská, pak je zřejmé, že tabu panenskosti je něco, co přišlo nepochybně zvnějšku a co se ve společnosti uchytilo také díky tomu, že se časem rozšířily kultury pasteveckého typu. Tak se i ve slovanských zemích setkáme s případy, nikoli však obecně platnými, kdy se panenství nevěsty dokazovalo zkoumáním prádla (osmotr belja). To odkazuje opět k proslulému vexillum castitatis, tedy k zakrvácenému prostěradlu či bílému plátnu, jež se po svatební noci ukazuje přátelům a rodičům, jak se dodnes děje v některých místech jižní Itálie a v arabském světě.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Není nám známo, že by byla provedena speciální bádání zaměřená na postupující zvyk trestat slovanské nevěsty, které nebyly panny. Například v Rusku pokud pop nemohl potvrdit panenství nevěsty, nutil ji, aby nazítří po svatbě třikrát obešla kostel po kolenou. V jiných slovanských zemích (zejména v Bulharsku a na Ukrajině) se však dospělo až k přemrštěnému nakládání s ženami, srovnatelnému pouze s některými africkými oblastmi – zřejmě vzhledem k příliš velké poddajnosti slovanské společnosti vůči tomu, co se násilím požaduje od prostých a čistých vztahů. Ale slovanské rodiny si dávaly dobrý pozor, aby takové důkazy neposkytly, vzhledem k tomu, že jen zřídkakdy se našla rodina s nedotčenou nevěstou. Podle Lubora Niederla například na Uherskobrodsku bylo na sklonku 19. století více než devadesát procent nevěst deflorováno před svatbou.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Církevního původu budou pravděpodobně i ona tabu, která se někdy vytvářela kolem menstruační krve, jíž se kdysi užívalo na přípravu magických nápojů lásky, a kolem samotné menstruující Slovanky. Na počátku 20. století poukazoval Oskar Kolberg, že se v Polsku často zakazovalo menstruující ženě vstoupit do kostela. Je také známo, že v Rusku nesměla menstruující žena péci pro muže chléb a že v Rusku a Srbsku se ženy v ony dny měly ukrývat před rodinnými příslušníky (nebo cizími lidmi) mužského pohlaví. Podobných příkladů a dokladů existuje mnoho.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: underline; vertical-align: baseline;"><strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Závěr</strong></span></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Z toho, co bylo dosud řečeno, a po oproštění se od početných klišé, bohužel stále ještě kolujících i ve vědecké literatuře, lze snad nastínit, jak vypadala tradiční slovanská morálka: naprostá sexuální svoboda v době dospívání za účelem prozkoumání vlastního těla a schopností uspokojit partnera, ale i jako obecně přímluvný vztah sil mládí k přírodě; stálost manželského svazku, aby byl zajištěn zdravý růst potomstva, a aby se pak manželský pár začal sexuálně chovat usedleji a v zásadě méně promiskuitně. V každém případě znamenal koitus moment přemožení smrti.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Navzdory zákazům se obecně nikdy nepodařilo definitivně potlačit jádro tradiční kultury, která viděla v sexu důležitý moment pro dospívání mladých, třebaže magické konotace už nepřicházely v úvahu.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">V určitých údobích a situacích se tolerovala jak polygynie, tak polyandrie.</strong> Jako poměrně známý příklad polygynie lze uvést harém kyjevského knížete Vladimira I. Svjatoslaviče (zemřel v roce 1015) (5 manželek a 200 až 300 souložnic v každém z hlavních měst Rusi) a franského kupce Sáma, tvůrce první slovanské říše na českém území v 30.–40. letech 7. století (12 „slovanských“ manželek). Dále lze uvést různé dekrety moskevských patriarchů, kteří od 16. století oficiálně prohlašovali, že nepovažují za cizoložství spojení ženatých mužů se svobodnými dívkami. V českých zemích však tato forma „concubinatu“ byla ve středověku omezena spíše jen na nejvyšší šlechtu. Jako příklad polyandrie připomeňme již zmíněný zvyk snochačestva. Dále lze přihlížet i k známé citaci Achmeda Ibn-Fadlána o zvyku slovanských žen, které po smrti svého pána nejprve souloží se všemi muži v komunitě a pak lehávají s šesti z jeho nejbližších příbuzných.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Zdá se tedy, jako by v základu sexuálního a společenského chování u Slovanů byly příkazy a obyčeje „neolitického“ typu, totiž uctívání plodnosti, a to na úkor nejednoznačného a většinou málo srozumitelného pojetí sexuální „věrnosti“, alespoň v předmanželském období. (Je známo, že patriarchální společnosti předpokládaly věrnost ženy vůči muži od jejího narození až do její smrti, nikoli omezeně na období, kdy byla svázána se svým partnerem.)</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Jiný prvek, který nás vrací do „neolitu“ staré slovanské společnosti (a nejen slovanské), se týká porodních zvyků slovanských žen. K porodu přicházela žena většinou poté, co žila skryta v ústraní. To může vést k domněnce, že u slovanských žen podobně jako u žen pravěkých dlouho přetrvávala obava z přítomnosti zlých duchů, kteří by mohli porod narušit. Je známo, že porodní metody, dnes nazývané „aktivní“, kdy si žena během porodu vybírá polohu, která jí nejvíc vyhovuje, byly praktikovány odjakživa, navzdory odedávné a zvlášť dnes všemocné byrokracii a lékařské domýšlivosti.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Je příznačné, že na rozdíl od valné většiny moderních evropských zemí ztratily některé tzv. slovanské země teprve v posledních letech povědomí o tom, co bývaly jejich tradiční sexuální zvyky. <strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Ještě v srpnu 1990, uprostřed debat o tom, zda má být v Jugoslávii povolena pornografie, bylo upozorněno, že by stačilo zeptat se vlastních babiček, co dělávaly, když byly mladé, na vesnických slavnostech – a přestali bychom se pohoršovat.</strong></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Jiným příkladem slovanské specifičnosti by mohla být benevolence, s níž se například v České republice nahlíží na problém znásilnění, zvlášť když k němu dojde v opilosti. (Opačný trend by mohl být reprezentován novým zákonem o sexuálním zneužití přijatým Poslaneckou sněmovnou Parlamentu České republiky dne 28. února 2001.) Požadavek vojenské policie Spojených států amerických potrestat dva české vojáky z kontingentu IFOR v Bosně, kteří podle americké interpretace „znásilnili“ příslušnici americké armády, s níž předtím řádně popili, byl českou stranou odmítnut. Vysocí čeští vojenští činitelé se vyjádřili, že takovýto akt v podobné situaci není v rozporu se zákony a kulturními zvyklostmi země, odkud oba vojáci pocházejí. Toto stanovisko a k tomu statistické údaje hovořící o velkých počtech případů sexuálního násilí, k nimž se české ženy přiznávají, ale které nenahlásí, může být jedině výzvou k dalšímu bádání nad minulostí, aby bylo možné pochopit přítomnost i s jejími anomáliemi.</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Fakt, že moderní svět přináší anomálie, bylo jasné už starým Slovanům. Jejich představa světa, spojená s cykličností doby, v níž sex představoval jednu z hlavních epifanií obrody, byla naprosto „lhostejná“ k jakémukoli pokroku, který mohl zaručit takzvaně „lepší“ životní podmínky.</strong></div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; text-align: center; vertical-align: baseline;">
—</div>
<div style="background: transparent; border: 0px; font-size: 15.3999996185303px; margin-bottom: 1em; outline: 0px; padding: 0px; text-align: center; vertical-align: baseline;">
</div>
</div>
</div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-75258468098740082992015-04-20T13:20:00.001-07:002015-06-03T22:49:05.398-07:00Sviatky starovercov<h3 align="center" style="background: white; margin-bottom: 3.0pt; margin-left: 0cm; margin-right: 0cm; margin-top: 12.0pt; text-align: center;">
<span style="color: windowtext; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.0pt; line-height: 115%;">Sviatky
starovercov, oslavy jednotlivých bohov</span><span style="color: windowtext; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></h3>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 18pt; text-align: center;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt;"> </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgog4d9782UaAdd-6PpJG8gRk0nL-swNsrbXyOWg8D_HQ3V96PHotjHcPYGMpxZYw3XmHcm-2AA7WLp5e-nQKjQqN2F2hzDsjqTW7lSWap4thRLyzun9eP6BTTgMbvV_1-kvmhTXJnciIF7/s1600/Kopie-(2)---slunce-strom-zemc49b.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgog4d9782UaAdd-6PpJG8gRk0nL-swNsrbXyOWg8D_HQ3V96PHotjHcPYGMpxZYw3XmHcm-2AA7WLp5e-nQKjQqN2F2hzDsjqTW7lSWap4thRLyzun9eP6BTTgMbvV_1-kvmhTXJnciIF7/s1600/Kopie-(2)---slunce-strom-zemc49b.jpg" /></a></div>
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span><br />
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt;"> Obeť
bohom znamená zriecť sa niečoho cenného či už pre jednotlivca alebo pre celú
skupinu (dobytok, potraviny), a tým získať niečo iné (ochranu, pomoc,
väčšiu úrodu, odvrátenie hnevu).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Cez obrad sa zjednocuje vnútro a vonkajšok. V súčasnosti
neostal ani jeden volchv či žrec, ktorý by poznal priebeh pôvodných rituálov,
a preto sa vytvárajú prirodzene, z vnútorných pocitov človeka, ktorý
má kvôli nedostatkom tradícií naivnú, ale pritom úprimnú, srdečnú vieru a má
teda všetky predpoklady na to, aby túto vieru mohol vyjadriť. Toto umožňuje aj
fakt, že pohanstvo nie je vierou knihy, ale vychádza zvnútra každého človeka.
Každá občina môže mať teda vlastné obrady a rituály.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Na základe Velesovho kalendára, tradícií a informácií
o jednotlivých bohoch sme sa pokúsili zostaviť sviatky pohanov podľa
mesiacov nášho kalendára.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Rok sa dá rozdeliť do viacerých období dvoma spôsobmi:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: -18.0pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "; font-size: 10.0pt; font-size: 7.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Kolednice (26.12 – 1.2),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> Fašiangy (2.2 – 13.2),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Komodice (14.2. – 13.3),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Velikonoce (14.3. – 11.4.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Turíce (12.4. – 15.5.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Letnice (16.5. – 11.6.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Vajany (12.6. – 14.7.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Vakácie (15.7. – 15.8.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Kúpalnice (16.8. – 15.9.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Rožanice (16.9. – 14.10.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Zadušnice (15.10. – 14.11.),</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">
Vianoce (15.11. – 25.12.)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> </span><b style="text-indent: 35.4pt;"><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Veles: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; text-indent: 35.4pt;">Ruskí sedliaci mu vzdávajú
úctu pri žatve, kedy sa zmotajú dohromady klasy z jedného snopu obilia,
ktorý stelesňuje vlnité vlasy a bradu boha, jeho dňom je však 12. február.
Naňho a na Perúna zvykli Slovania prisahať (príloha 1).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Popolec:</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> 40 dní pred splnom po jarnej rovnodennosti, kedy končia
fašiangy. Nasledujúcu stredu začínajú jarné spevy.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Lada: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Najsilnejšia je v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti
slabne od letného slnovratu. V tomto období sa koná aj najviac sviatkov na jej
počesť a slávu. Jej dňom je Kvetná nedeľa (nedeľa pred Veľkou nocou),
sviatok sa nazýva aj „prinášanie leta“.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Rusalky:</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> Rusalkám sa prinášajú obete: vence, ktoré na Veľkú noc
dievčatá hádžu do potokov, chlieb, syr, maslo a iné pokrmy, oblečenie hádzané
do vody. Keďže sa Rusalky dokážu premeniť do konskej podoby, pri jarných
sprievodoch dve osoby znázorňujú koňa - prvá je vzpriamená, drží pred sebou
napodobeninu konskej hlavy s ohlávkou, druhá je sklonená a napodobňuje tak trup
a zadné nohy, celok sa potom zakryje plachtou.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Na <u>rusalnú nedeľu</u> (cez veľkonočné sviatky)
navštevujú dedinčania hroby, kladú na ne horúce chleby a rozbíjajú vajcia
volajúc Rusalky na hody, aby neboli potrestaní kvôli tomu, že nepamätajú na
mŕtvych a neuctia si ich.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Vesna: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Spája sa s jarnými sviatkami, s Veľkou nocou.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Chors:</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> Jeho sviatok sa nazýva aj „Mara Štepná“, 5. deň v
Chorsovom klbku sa do zeme zakopáva žeravé uhlie.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Vesník: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Má vládu nad prírodou od 24.4. do 24.6. Je totožný so sviatkom
Juraja víťaza u pravoslávnych. Poľnohospodármi sa víta posledný aprílový
týždeň,</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">24. alebo
25.apríla. Počas osláv sa vyvesujú jeho plápoláky. V tento deň sa robí výhon
dobytka cez oheň.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Živa: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Svätyňa Živy stála na vrchu Živiec, kam ľudia putovali v prvých
májových dňoch, aby pôvodkyňu života prosili o dlhý a zdravý život.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Živin sviatok je na jar, keď sa všetko prebúdza a živa začína
prúdiť rastlinami a živočíchmi. Ako Matičku Zem ju vzývajú predovšetkým
v období žatvy. Za úsvitu vyjdú na pole a požehnajú zem poliatím
konopným olejom. Uklonia sa smerom k východu, západu, severu a juhu,
vzývajú prvotné božstvo a zakaždým postriekajú zem olejom (príloha 2). Jej
dňom je 1. máj.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Víly: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Zvyknú sa im obetovať kvety. Zemnej víle patrí 8. máj.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Porenut,
Porevít, Rugievít: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Sviatok majú 12.-14. mája
(zamrznutí muži)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Triglav: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Vždy, keď Slovania zamýšľali tiahnuť do vojny alebo na nejakú
výpravu, hádali jeho koňom, či sa podnik vydarí alebo nie. Vzali deväť kopijí,
položili ich na zem naprieč, jednu od druhej vzdialené na jeden lakeť. Kňaz
vzal osedlaného koňa za uzdu a previedol ho trikrát cez kopije. Pokiaľ ani o jednu
nezavadil, bolo to dobré znamenie, ak niektorou pohol, bolo znamenie
nepriaznivé. V Štetínskom chráme sa nachádzalo nezvyčajné množstvo zbraní a
bohatstva, lebo miestni bojovníci z každej výpravy desatinu koristi uložili do
chrámu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> 17.-19.
máj sa označuje ako „Triglavove dni“</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Vodník: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Na uzmierenie vodníkovho hnevu, ktorý býva na jar najväčší, sa
obetúvali kone namazané medom.</span><span style="color: #222222; font-family: "; font-size: 10.0pt; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Aby si ho rybári naklonili,
hádzali mu do vody maslo. Mlynári vodníkovi obetúvali čiernu sviňu, aby im
netrhal hrádze. Za jeho deň sa dá považovať 23. máj.</span><span class="apple-converted-space"><span style="color: #222222; font-family: "; font-size: 10.0pt; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> </span></span><b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Lunica: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Obetúva sa jej kohút, jej dňom je 25. máj</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Poludnica: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Oslavuje sa 21. júna.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Jarilo: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Hlinená figúrka zobrazujúca Jarila so zdôraznenými mužskými
pohlavnými znakmi sa 29. júna za spevu pohrebných piesní zakopávala do hrobu
vykopaného v poli, aby sa jeho magické sily plodnosti preniesli na úrodu.
Analogické s gréckymi Adonisovými slávnosťami, prekryté kresťanským sviatkom
Petra a Pavla roku 354.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Perún: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Slovania sa báli jeho hnevu a častým vzývaním sa utiekali pod jeho
ochranu. Hlavne sa modlili, aby ich uchránil pred vyčíňaním prírodných živlov.
V dubovom háji sa po celý rok udržoval posvätný oheň z dubového dreva, ktorý
smel obsluhovať len kňaz. Modla stála pod dubom alebo priamo v jeho útrobách.
Neskôr sa priestor okolo posvätného dubu ohradzoval drevenými kolmi, do ohrady
mali prístup len obetujúci (vyvolení). Na oltári sa nachádzalo veľké množstvo
zubrích a býčích rohov, lebo práve zubor a býk boli jeho obetnými zvieratami.
Tiež sa mu obetúvali červené jalovice, ovce a voly. Inak sa uctieval modlitbou.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Perúnovi sa skladali aj prísahy, ktoré sa brali veľmi vážne a
ich porušenie sa kruto trestalo. Slovania položili na hromadu svoje štíty,
meče, náramníky a oružia a s preklínaním seba prisahali vernosť
svojim spojencom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">V deň zasvätený Perúnovi (štvrtok) sa oltáre umývali obetnou
vodou alebo vínom, posvätný oheň sa znovu rozžíhal trením driev. Keď
potrebovali Perúnovu pomoc pri privolávaní dažďa, vykonávali obrady, pri
ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Tanec
a pitie boli dôležitou súčasťou Perúnovho kultu. Na jeho poctenie sa
zapaľoval dub.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> Jeho
dňom je 21. júl, v jeho znamení prebieha aj letný slnovrat.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Medulina: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">na jar sa jej obetúval med tak, že sa v lese položil na peň.
Oslavuje sa 15. augusta na Radunice (prekryté kresťanským Nanebovzatím Márie
roku 847).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Radegast: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Dodnes sa zachoval v ľudovej tradícii v podobe
"starého". V mnohých pôvodných slovenských tancoch, ktoré sa
praktizujú hlavne v období zimného slnovratu. Rodov deň je 11. september. Bol
uctievaný aj na pohrebných obradoch, čo je jedným z dôkazov, že Slovania verili
v znovuzrodenie. Súviselo s ním uctievanie plodivej sily, niekedy sa s ním
spája aj zobrazovanie mužských pohlavných orgánov ako symbolu plodnosti
(falický kult).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Kupalo:</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> 15. septembra, počas Kupalovej noci, ľudia behali nahí po
lese a zápasili so „semenom kresťanstva“, trhali kvety a spievali alebo
hovorili: "Hľa tráva kvietok - brat so sestrou, to Kupala s Kostramou.
Brat to je žltý kvet, a sestra modrý kvet“. Jesenné spevy ako
vďakyvzdanie za úrodu začínajú v stredu po tomto dni.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Svarožič: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">V minulosti mu boli prinášané ľudské obete (jednou
z nich sa stal aj mecklenburský biskup, zajatý v roku 1066).</span><span style="color: #222222; font-family: "; font-size: 10.0pt; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Koleso
omotané slamou sa zapálilo a púšťalo z kopca. Bývalo mu obetované prasa, kanec.
V deň jesennej rovnodennosti (okolo 23.septembra) schádza na zem za bohyňou
Kúpalou, oteplí sa (babie leto).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Baba: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Vládne v predveľkonočnom období. Prestavovali si ju ako starenu
so siedmimi veľkými zubmi, každý týždeň jej jeden z nich vypadne. Keď stratí aj
siedmy zub, zomrie a pošle deťom farebné vajíčko, ktoré je symbolom nového
života a znovuzrodenia prírody. Toto sa udeje na Veľkú noc. Potom namiesto
zimnej Baby začína svoju vládu letná Baba, a takto sa každoročne striedajú.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Jej deň je 24. september.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Svantovít: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Gazdiná neskoro večer nakreslila nad krbovým ohňom kríž,
prikryla horúce uhlíky popolom, aby do rána nezhasli a prosila Sveti Vida
(Svantovíta), aby oheň do rána udržal.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Ak chceli Ránovia podniknúť vojnové ťaženie, zaťali do zeme pred
chrámom tri páry kopijí, a na každý pár priviazali jednu kopiju naprieč. Kňaz
viedol koňa za uzdu cez kopije. Ak kôň kráčajúc cez ne zakaždým zdvihol najprv
pravú nohu a potom ľavú, bolo to dobré znamenie (z toho pochádza známe
vykročenie pravou nohou za šťastím). Pred každým väčším ťažením boli
Svantovítovi prinášané ľudské obete.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Jeho najväčší sviatok je každoročne po žatve, 5.deň po jesennej
rovnodennosti (okolo 28. septembra). Kňaz zelenými vetvami zamietol
Svantovítovu svätyňu zadržujúc dych (keď mu bolo treba vydýchnuť, vybehol ku
dverám, aby boha nepošpinil smrteľníkovým dychom). Na druhý deň pred
zhromaždením ľudu, kňaz slávnostne vyňal roh zo Svantovítovej ruky, podľa toho,
koľko za rok z nápoja ubudlo, predpovedal úrodu na budúci rok. Potom staré víno
vylial k nohám modly ako obeť, naplnil roh novým vínom, priniesol ho k bohovi,
akoby jemu dával prvému napiť. Potom v slávnostnej modlitbe žiadal sebe a
svojej rodine všetko dobré, národu rozmnoženie statkov a víťazstvá. Po modlitbe
vypil roh jedným dúškom, opäť ho naplnil vínom, potom ho Svantovítovi vložil do
pravej ruky. Nasledovala obeť v podobe koláča zo sladkého cesta, ktorý bol
veľký ako človek. Kňaz sa zaň schoval a pýtal sa ľudu, či ho vidí. Keď ľudia
odpovedali, že vidia, vyslovil žiadosť, aby ho na budúci rok nebolo vidno (tj.
aby bola dostatočná úroda na veľký koláč). Nakoniec ešte menom Svantovíta
blahorečil zhromaždenie a napomínal veriacich, aby aj nabudúce boha ctili a
prinášali mu obete, sľubujúc za to odplatu a víťazstvá na suchu i na mori.</span><span style="color: #222222; font-family: "; font-size: 10.0pt; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Mokoš: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Keďže je pod jej ochranou aj strihanie oviec, dáva sa jej za
obeť kúsok vlny. Oslavuje sa 1. novembra (sviatok Všetkých svätých), navyše jej
je zasvätený aj každý prvý piatok v mesiaci, kedy sa nesmie jesť mäso,
a tiež Veľký piatok.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Morena: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Klasickým rituálom praktizovaným aj dnes je vynášanie Moreny
(Smrtná nedeľa) a jej upálenie alebo utopenie. Najčastejšie sa Morena hádže z
mosta alebo zo skaly. 25.november je zasvätený práve jej.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Striga: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Za jej sviatok sa považuje noc na svätú Luciu (13.december).
Lucia chodí ako dobrá čarodejnica odetá v bielej plachte so zahalenou tvárou od
domu k domu, krídlom ometá kúty, tváre domácich a dvere natiera ochranným
cesnakom pred zlými čarami).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Svarog: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">jeho dňom je deň zimného slnovratu, ktorý vychádza približne na</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">21.decembra, 3
dni po slnovrate je Štedrý deň.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Meluzína: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Slávi sa v posledný fašiangový piatok. Keď vietor skučí a
kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej za obeť múka alebo soľ na
okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">Sudičky: </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">Človek
si chcel tak mocné božstvo nakloniť, a preto mu prinášal obete. Hneď po pôrode
sa kládli na stôl s čistým obrusom sviece, chlieb, soľ, maslo, niekedy aj pivo
a syr a na krstiny kaša. Ak im nenechali dary, dieťa sa nedožilo siedmeho roku.</span>Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-63422368800481118882015-04-20T13:17:00.001-07:002015-04-20T13:17:23.985-07:00Panteón bohov<h3 style="background: white; margin-top: 9pt; text-align: center;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 16.5pt; font-weight: normal; line-height: 115%;">Panteón bohov<o:p></o:p></span></h3>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgh7klBjDOh1RrMJ1WnFwuYOseGxfuk-hvcCgnuAlKP9-W2XQOUJEFXBH-nylfLjB0YUAkRkAU_2xop__e-QgxxSBhI1w0sY6SpVKK8e7sdY1k54F7Z8WQkTZ8cv8GE9-k9T8Sbjcg3DE8N/s1600/Rushnik_iznanka.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgh7klBjDOh1RrMJ1WnFwuYOseGxfuk-hvcCgnuAlKP9-W2XQOUJEFXBH-nylfLjB0YUAkRkAU_2xop__e-QgxxSBhI1w0sY6SpVKK8e7sdY1k54F7Z8WQkTZ8cv8GE9-k9T8Sbjcg3DE8N/s1600/Rushnik_iznanka.jpg" height="166" width="320" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<a href="https://draft.blogger.com/null"><b><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; text-decoration: none; text-underline: none;"><br />
</span></b></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-6Mdwh79VuKM/VTUHi3wEuTI/AAAAAAAAAGA/DUyghKVs4uk/s1600/Rushnik_iznanka+-+Kopie.jpg"><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes; text-decoration: none; text-underline: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://1.bp.blogspot.com/-6Mdwh79VuKM/VTUHi3wEuTI/AAAAAAAAAGA/DUyghKVs4uk/s1600/Rushnik_iznanka%2B-%2BKopie.jpg" href="http://1.bp.blogspot.com/-6Mdwh79VuKM/VTUHi3wEuTI/AAAAAAAAAGA/DUyghKVs4uk/s1600/Rushnik_iznanka+-+Kopie.jpg" id="Obrázok_x0020_24" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 116.25pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 240pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="Rushnik_iznanka%2B-%2BKopie" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<a href="https://draft.blogger.com/null"><b><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Panteón bohov,
polobohov a démonov</span></b></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Na základe povestí,
mytológie, prípadne rozprávok sme sa pokúsili vytvoriť charakteristiky
jednotlivých božstiev zoradených podľa rodostromu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Najvyšším
bohom je <b>Rod<i> (Radegast</i></b><i>, <b>Rodhost, Redigast)</b></i>,
ktorý stvoril celý vesmír, zem, prírodu aj niekoľko bohov. Je pôvodcom všetkého
a jeho meno sa objavuje v slovách ako zrod, príroda, pôrod, rodisko, rodina,
rod, národ, úroda,...</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Kult tohto boha nám dokazuje, že spätosť starých Slovanov s ich
rodom bola obrovská. Možno to bola potreba určitého zázemia alebo silný pocit
spolupatričnosti. Silný vzťah k rodu sa spája so silným vzťahom ku svojim
predkom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Roda na Zemi predstavuje kameň Alatyr a vták Gamajun.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Ako
prvú stvoril Rod bohyňu <b>Ladu </b>– lásku. Lada bola na slovenskom
území veľmi uctievaná a významná. Predstavuje ženskú podstatu v panteóne
slovanských bohov. Ako aj jej meno hovorí, je bohyňou ladnosti a súladu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Jej zásadou je žiť a nechať žiť, je symbolom života a šťastia,
modlitby</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">k nej sú skôr rozjímaním, ako niečím strnulým. Najsilnejšia je
Lada v období jari</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Z
Rodovej tváre vzišlo Slnko – boh <b>Chors <i>(Chers, Chros, Chrs,
Churs) </i></b>a Rod ho posadil do zlatej loďky. Je to prastaré
slnečné božstvo, ktoré má množstvo príbuzných v orientálnych kultúrach, ale
jedná sa o slovanského boha. Uctievaný bol u východných Slovanov, jeho svätyňa
stála aj v Kyjeve.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Toto božstvo je spojené s červeným kohútom (symbol ohňa). Korene
tohto boha sú veľmi staré a siahajú až do počiatkov Slovanov, a preto sa
pôvodná funkcia Chorsa nedá presne určiť.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Do
striebornej loďky posadil Rod Mesiac – <b>Mesjac</b>. Podľa
niektorých verzií to je chladný, holohlavý muž, podľa iných zas prekrásna
žena a matka hviezd.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Z
Rodovho dychu vznikol vták Mater Sva a boh <b>Svarog</b>, jeden
z najstarších a najvýznamnejších bohov Slovanov. Veľa zmienok o ňom sa
nachádza hlavne v oblasti dnešného Ruska.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Jeho meno sa skladá z dvoch častí - Sva a Rog. Rog má spojitosť
so slovom krug (staroslovansky kruh). Kruh je posvätným znakom, často
predstavuje znak Slnka. Takisto má spojitosť so slovom svor - nebo. Z toho
vyplýva, že Svarog nie je len bohom slnečným, ale aj bohom
"všehomíra", teda celého vesmíru.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Rod stvoril aj Kozu Sedun, Kravu Zemun, Matičku Zem, Zemskú kačicu
a <b>Alatyr</b>, svätý kameň, ktorý je stredobodom Poznania,
sprostredkovateľom medzi ľuďmi a bohmi. Môže byť malý a ľahký, ale aj veľký a
ťažký ako hora. Nikto ho nenájde a nikto ho nezdvihne. Na ňom Rod prináša sám
seba ako obetu a premieňa sa na Alatyrský kameň.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Zo
Zemskej Kačice sa zrodil veľký <b>Čierny Had <i>(Nij)</i></b><i>,</i> vládca
podsvetia a jeho brat <b>Dij</b>, boh nočnej oblohy. Nijove deti
sú <b>Kaščej – Černobog</b>, predstaviteľ sily temnoty, a <b>Zlatogorka</b>,<b> </b>odvážna
a neporaziteľná bojovníčka.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Z mlieka Sedun a Zemun vznikli <b>Zornica<i>,</i> Poludnica </b>a <b>Večernica</b>.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Zornica</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> je
hviezda, ktorá ráno zhasína ako posledná.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Poludnica</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> je
biela vzdušná pani, ktorej let bol sprevádzaný víchricou. Koho sa dotkla, ten
zomrel. Zvlášť trestala ľudí pracujúcich na poli cez poludnie (pravdepodobne to
súvisí s úpalom).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Večernica</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> je
hviezda, ktorá sa večer objaví prvá na oblohe.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Svarog udrel kladivom na Alatyr a vznikli jeho nebeskí
bojovníci Ratiči a boh <b>Svarožič <i>(Svaražič, Svarogič,
Svorožič, Ohniváč, Ohnivec, Dýmač</i></b><i>, <b>Semargl).</b></i> Jeho
meno znamená horúci, ohnivý, náruživý a vyjadruje aj to, že je synom
Svaroga.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Je to boh ohňa (hlavne ohňa používaného na sušenie obilia),
domáceho krbu, ľstivosti a bystrosti.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Zobrazovaný je s prilbou a mečom, na prsiach má hlavu
čierneho byvola, podľa niektorých tradícií bol stotožňovaný s plameňmi
bleskov. Zjavuje sa ako oheň</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">v podobe a rozmeroch človeka, žiarivej hlavy, plamenného stĺpa
či snopu alebo prichádza v ohnivom víchre, očisťujúceho od všetkého zlého.
Vlastní ohnivého koňa so zlatou hrivou a striebornou srsťou, v ruke drží ohnivý
mlat. Tam kde prejde na koni, ostáva čierna spálená zem. Dym je jeho znamením a
symbolom ohnivé koleso.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Jedná sa o boha rozšíreného najviac u východných Slovanov,
zmienka o ňom sa nachádza vo viacerých starých ruských dokumentoch, napríklad v
spisoch Jána Zlatoústeho. Sila Svarožiča sa vytráca definitívne až
v 11.storočí, keď je dovŕšené pokresťančenie ruského obyvateľstva.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Pripomína germánskeho boha Lokiho a gréckeho Apolóna.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Svarogovým úderom sa zdvihol Boží vietor <b>Stribog</b>,<b> </b>ktorý môže
byť bohom zlým, ale aj dobrým. Je v úzkom vzťahu so slnkom, vodou, počasím a
dušami zomrelých. Vyznačuje sa vševedúcnosťou, lebo na svojich cestách preveje
celý svet - preto sa ho ľudia dožadovali o veštby: jarné vanutie slúžilo k
odhaľovaniu budúcnosti. Ľudia si ho predstavovali ako mládenca ovenčeného
kvetmi.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Niektoré zdroje hovoria o štyroch hlavných vetroch: južnom,
severnom, západnom a východnom. Z nich najviac velebený bol vietor južný, lebo
svojím dychom zapudzoval zimu. Niekedy sa jednalo o sedem alebo dvanásť vetrov
(magické čísla). Jeho manželkou je <b>Meluzína<i>(Veternica)</i></b>. Je
zobrazovaná ako biela pani s rozpustenými vlasmi. S Meluzínou je tiež spätý
spev. Vraví sa, že kto počul Meluzínu spievať, navždy po nej túži.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Medulina</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Medunica,
Medulina, Mara Zelná)</i></b> je príbuznou bohyňou Meluzíny. Ľudia si ju
predstavujú ako bielu pani, ktorá v ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami,
v pravej ruke má kytičku. Jej tvár je bledá a vážna. Podľa jej vzhľadu je
pravdepodobné, že je zosobnením jarného vetra.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Svarog zohral aj úlohu pri znovuzrodení <b>Velesa</b> –
splodil ho s dcérou Kravy Zemun Altynkou a spolu s Velesom sa
narodila aj jeho sestra Altynka.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Veles <i>(Volos)</i></span></b><i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">,</span></i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> pôvodne
syn Roda a Kravy Zemun, je slnečným bohom a bohom rožného statku a stád.
Dobytok, najcennejšiu časť gazdovstva, dávali starí Slovania práve pod jeho
ochranu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">Je aj bohom úrody. Na juhu Ruska sa o viazaní snopov hovorilo, že je to
zväzovanie Velesovej brady. Vo Velesovom prípade ide o boha u Slovanov
všeobecne rozšíreného, zmienky o ňom sa nachádzajú na rôznych miestach. Bol
uctievaný aj u západných Slovanov, dokonca aj v 14. storočí sa spomína
kult boha Velesa na českom území, na niektorých miestach prežil až do 19.
storočia.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Veles mal svoj chrám aj v Novgorode, v Rostove a v Kyjeve. Keď
Vladimír prijal pravoslávny krst, dal Velesovu sochu hodiť do rieky Dneper.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">V ruskej pravoslávnej tradícii sa z neho stal sv.
Blažej.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Ďalším
Svarogovým synom je <b>Perún</b> <b><i>(Parom, Pjerun, Piorun,
Perunu),</i></b> slovanský boh hromu. Jeho najčastejším prívlastkom býva
hromovládca. Ako pánovi blesku mu je vzdávaná veľká úcta, ctil sa aj ako
podmaniteľ nebies a zeme, ale aj ako boh mieru i vojny.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Sám je vtelenou pravdou, ochranca spravodlivosti - pod jeho
ochranou sú súdy. Je pánom posvätného ohňa, počasia, poľnohospodárstva, je
všemocný a vševediaci, práve on otáča Svarogovo koleso času. Perún je
predstaviteľ mužskej podstaty v staroslovanskom panteóne bohov, tvorí tam
silovú a mužskú podstatu, protiklad k bohyni Lade. Perún je bohom dobrým,
hoci vlastnosť trestať uňho dosť vyniká – napr. polia hriešnych ľudí zasypáva
krúpami.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Perún je aj vládcom všetkých prírodných živlov. Jar začína prvým
zahrmením, vtedy sa všetko prebudí a začne rozvíjať. Prvým hrmením Perún
prichádza na pomoc Slnku, ktoré od svojho zrodenia cez Zimný slnovrat, vedie
stály zápas s nepriateľskými živlami, ktoré premáha až na jar a oslobodzuje
zem. Perún bol pôvodne ochrancom poľnohospodárstva, ako boh plodnosti putoval
po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Počas
búrky lieta po oblohe na veľkom mlynskom kameni a metá žiarivé
blesky.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Najčastejšie bol zobrazovaný ako silný vznešený muž, okolo hlavy
a v ruke má blesky, telo zahalené dlhým šatom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Perúnove sochy sa nenachádzali len v chrámoch, typickou
Perúnovou svätyňou bol posvätný dubový háj. Z rastlín boli Perúnovi zasvätený
predovšetkým dub, ale aj lieskový orech a hrach. Jeho typickým artefaktom je
sekera - symbol moci. Perúnovi bol zasvätený aj jeden deň v týždni, nazýval sa
Perendan (Peren - dan, Perúnov deň) a je ním štvrtok.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Perún sa spomína v mnohých starých spisoch, najmä v
staroruských. Zmienku o Perúnových modlách a sochách nachádzame na mnohých
miestach. Často sa jednalo o sochy veľkých rozmerov, bohato zdobené. V Kyjeve
stála Perúnova modla z tvrdého dreva, mala železné nohy a výzdobu
z drahokamov, v ruke mal kameň pripodobnený k hromovej strele. Bol tam aj
obraz, na ktorom mal Perún striebornú hlavu a zlatú bradu. Podobná socha
ako v Kyjeve stála aj v Novgorode. Na niektorých miestach stáli Perúnove
modly až do polovice dvanásteho storočia, čo dokazuje nesmiernu silu Perúnovho
kultu, ktorý bol v ľuďoch tak silno zakorenený, že jeho zostatky pretrvali na
dedinách dodnes a aj teraz sa jeho meno bežne používa napr. v slove
„doparoma“ alebo „bodaj by to parom vzal“.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Germánskou analógiou Perúna je Thor, s príchodom
kresťanstva sa z neho stal sv. Eliáš.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b>Svarog</b> s bohyňou <b>Kupalnicou</b> mal
syna <b>Kupala</b> a dcéru <b>Kostromu</b>.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Bohyňa Lada mala tri dcéry – Morenu, Živu a Lelu:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Morena</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Morana,
Marena, Marinočka, Marzana, Muriena, Mamurien) </i></b>je bohyňou
smrti. Je zosobnená zimou, na jar sa končí jej vláda. Nemožno ju však považovať
za nejakú ohyzdnú starenu, bola veľmi krásna, zobrazuje sa ako čiernooká,
čiernovlasá mladá dievčina s bledou pokožkou. Dokázala počariť ľuďom aj
bohom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Živa</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Živena</i></b>,
niekedy nazývaná aj <b><i>Matička Zem)</i> </b>sa volá<b> </b>bohyňa
zeme, života a životnej sily. Archeologické nálezy svedčia o tom, že jej
kult vznikol pravdepodobne v povodí rieky Don pred viac ako 30 000
rokmi a ešte na začiatku 20.storočia ruské ženy vykonávali zložité
rituály, aby ich jej prítomnosť ochránila pred chorobami. Dokázala predpovedať
budúcnosť a múdro súdiť pri sporoch. Zobrazuje sa ako zelenooká zlatovlasá
dievčina.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Lela</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> je
krásna bohyňa lásky s modrými očami.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Chors </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">a <b>Zora-Zornica </b>mali
spolu dcéru <b>Radunnicu </b>a syna <b>Dennicu</b> (nevedelo
sa však, či Dennica nie je v skutočnosti synom Zornice a Mesiaca).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Chors–Slnko</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> a <b>Mesiac</b> spolu
splodili <b>Lunicu, </b>bohyňu mesiaca a svetla, jej mužským
princípom je boh <b>Jasuň <i>(Ďasic).</i></b>, Lunica je poslom Hromu
a zrejme je totožná so zodiakom baran. Svätyňu mala v Kyjeve.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Veles a Perún boli priatelia, ale rozdelila ich žena
– <b>Diva</b>. Diva si vybrala Perúna, no <b>Veles</b> ju
zvádzal, až kým mu neporodila syna <b>Jarila<i>(Skalojan, Geroman, Jarmín)</i></b>,
ktorý je bohom dožiniek. Symbolizuje ho hlinená figúrka so zdôraznenými
mužskými pohlavnými znakmi, po ktorej zakopaní sa jeho magické sily plodnosti
prenesú na úrodu. Ženský princíp Jarila je <b>Pripelaga</b>.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Perún mal s devou <b>Ros</b> syna <b>Dažboga (<i>Dabog,
Dazbog)</i></b>. Ten mal tri manželky, <b>Zlatogorku</b>, dcéru Nija,
a dcéry Lady <b>Moranu</b> a <b>Živu</b>.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">So <b>Zlatogorkou</b> mal syna Koljadu. Koljada
si vzal Radimicu a mali syna Radogosta, od ktorého vzišli západoslovanské kmene
Obodritov, Ratarov, Luticov Raňanov a mnohých iných. Z Radogostovych potomkov
Radima a Vjatky vznikli Radimiči a Viatiči.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b>Živa </b>mu
porodila dvoch synov: Kiseka a Árija. Kisek sa oddelil od
Árija a jeho potomkami sú Lotyši a Litovci. Árij mal synov Kija,
Čechaa Choriva. Založili kmene Kyjevských Poľanov, Čechov, Chorvátov
a Srbov.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> S <b>Moranou </b>mali
syna Bogumira. Ten sa oženil so Slavunjou a mali synov Seva, Rusa, Slovena
a dcéry Drevu, Polevu a Škrevu. Ich potomkami sú Severania, Rusi,
Sloveni, Drevľania, Poľania a Kriviči.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Slovania
sa nazývajú Dažbogovými vnukmi, pretože všetky ich kmene pochádzajú práve
z neho.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Ostatní bohovia sa nedajú začleniť podľa božského pôvodu,
pretože informácie o ňom sa nezachovali:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Belbog</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Bel,
Bela, Bilbocg, Belun)</i> </b>patrí medzi významnejších slnečných bohov a
aj medzi najstarších. Je predstaviteľom moci svetla, v protiklade s bohom
Černobogom. Úloha tohto boha je jednoznačne pozitívna, čo vyplýva z postavenia
bielej farby u Slovanov - keď chcel niekto niečo pochváliť, spojil to s
bielou farbou.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">V okolí Bieloruska sa zobrazuje v podobe starca s dlhou bradou v
bielom odeve. Rád pomáha žencom pri práci a dáva im bohaté dary. Zjavuje sa len
cez deň, vyvádza zblúdilých z lesa. Belbog je personifikáciou svetla a jeho
moci. V tme sa človek “stratí”, svetlo vedie k cieľu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Baba </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">je
veľmi hlboko zakorenené božstvo v slovanskom bájosloví. Zostatky jej kultu
dokazujú, že bola bohyňou mocnou a významnou. Pozná budúcnosť a zjavuje
budúcnosť. Existujú aj zmienky o Babe ako o výraze ženskosti, zvodnej krásy
a plodnosti.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Zimná Baba</span></i></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Baba Korizma, </i></b><i> <b>Ježibaba,
Jaga Baba, Jendži Baba, Jedza, Jedzyna, Jezinka, Baba jaha, Baba Iha, Jehera)</b></i> vládne
v zime. Na jar svoju moc stráca a hynie, jej moc prevezme letná
(zlatá) Baba.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Je to odporná žena – démon požierajúca ľudí alebo ich duše, aby
bola ľahká a mohla lietať. Podľa niektorých mýtov sa jej tlama rozprestiera od
zeme až po brány pekla. Žije vo zvláštnom domčeku s kuracími alebo
stračími nôžkami v každom rohu, ohradeným plotom z ľudských kostí.
Keď chce cestovať z miesta na miesto, lieta v železnom kotle alebo jazdieva
vzduchom v ohnivej šľape, ktorú poháňa paličkou a ometlom za sebou zametá
stopu. Keď letí vzduchom, tak zem vzdychá, vetry dujú, zver vyje a stromy sa
skláňajú. Má sedemmíľové čižmy (sapogy skorochody), koberec samolet a meč
samoseč. Svojich nepriateľov páli ohnivým štítom. Máva kúzelným prútom, ktorým
môže všetko premeniť na kameň. Je paňou počasia, dokáže ho ovládať. Ježibaba je
spojená so záhrobím.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">V podobe Baby Jagy alebo Ježibaby (príloha 3) sa zachovala a
často sa vyskytuje v ľudových rozprávkach, ktoré hovoria, že je u nej sídlo
dňa, slnka i noci.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Podobné, niekedy s ňou stotožnené sú <b>Jezinky</b>,
stvorenia so ženskou tvárou, telom tlstým ako sviňa a nohami chlpatými ako kôň.
Ľudí uspia a vylúpia im oči.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Zlatá Baba</span></i></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">, ktorá vládne v lete je pravým opakom Baby Jagy. Oživovuje
jarné božstvá, je k nim vo vzťahu ako matka lebo kráľovná. Ako zvrchované
svetelné božstvo bola tiež bohyňou úrodnosti, plodnosti a materstva.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Triglav </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">je zvláštnym božstvom miest Štetín a Volín, ktoré ho uctievali
ako prvého boha. Štetín má vo svojom obvode tri vrchy, z ktorých prostredný a
najvyšší sa honosil trojhlavou modlou boha Triglava. Takisto najdôležitejší
chrám v meste bol zasvätený Triglavovi.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Triglav má tri hlavy, pretože sa stará o tri ríše: nebo, zem a
podsvetie. Triglavovu spojitosť s podsvetím vyjadruje čierna farbou jeho koňa.
Triglavov kôň bol chovaný veľmi starostlivo a tešil sa veľkej vážnosti.
Opatrovať ho smel len jeden z kňazov Triglavovho chrámu. Jeho sedlo, zdobené
zlatom a striebrom bolo vyložené</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">v chráme. Triglavov vraník hral aj dôležitú vešteckú úlohu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Triglavove sochy mali zahalené oči a ústa, aby nevidel
ľudské hriechy a tváril sa mlčky. Zakrytá tvár značila aj jeho vysokú hodnosť
na nebi. Kult Triglava bol veľmi váženým, dôkazom toho sú jeho honosné svätyne
(hlavne v Poľsku), ktoré predstavujú vrchol vtedajšej drevenej architektúry.
Mal aj modly odlievané zo zlata.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> Po
príchode kresťanstva v 12.storočí boli jeho sochy zborené a ich hlavy
poslané pápežovi do Ríma ako kuriozity.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Svantovít </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">(príloha 4) je darcom úrody. V okolí Splitu ho vzývali ako
ochrancu ohňa, bol aj vojnovým bohom, mal aj vešteckú funkciu – v Arkone
sa pomocou jeho bieleho koňa zisťoval úspech vo vojenských ťaženiach podobne,
ako tomu bolo pri Triglavovi. Vedľa modly sa nachádzala uzda a meč. Ľudia
verili, že Svantovít na svojom koni tiahne proti nepriateľom svojej svätyne,
pretože ráno nachádzali koňa spoteného.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Svantovít mal svoju posvätnú štandardu zvanú stanica (stanicia,
stancia). Vojaci ju niesli do boja a verili, že tak sú pod ochranou boha. U
Ratarov zaujímal prvé miesto, bol dokonca dôležitejší ako Perún.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">V meste Arkona na ostrove Rujana obývanom slovanskými Ránmi,
stál najslávnejší pohanský chrám Slovanov, svätyňa zasvätená práve významnému a
mocnému bohovi Svantovítovi. Nachádzala sa tom štvorhlavá Svantovítova socha
vysoká takmer 10 metrov. Dánsky kráľ Valdemar na radu svojho kresťanského radcu
Absalona chrám roku 1169 zničil.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Sudičky</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Sudice,
Sojenice, Sugjenice, Sudzičke, Sudženici, Rožanice, Roždanice, Sudženice, Babice,
Urisnice, Usirice, Narečnice, Údelnice, Víly Posestrice)</i></b> vyslovujú
osud človeka. Podobný význam majú rožanice - rodičky.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Sudičky si ľudia predstavujú ako milé devy alebo prívetivé
stareny, u Chorvátov a Slovincov sú krásne ako víly, inde démonické osoby,
ktoré vyslovujú a potom spravujú ľudské osudy. Kto prezradí, čo od sudičiek
počul, skamenie. V ruke držia zažatú sviecu, ktorú po vyrieknutí osudu
zhasínajú. Uvádzajú človeka na svet a sprevádzajú ho až do smrti. Ak nie je o
dieťa dobre postarané, Sudičky a Rožanice ho za trest vymieňajú.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Obyčajne bývajú tri sudičky, ktoré po narodení dieťaťa prídu do
domu odeté v bielom. Prvá určuje rozumové schopnosti (príp. dĺžku života,
zdravotný stav a spôsob smrti), druhá fyzické danosti (kontakt človeka
s bohmi) a tretia mieru blahobytu (životné rozhodnutia). Niekedy sa ich
spomína aj päť, sedem alebo deväť.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">V Čechách sa volali Libuše (Zlatá Baba), Tetiva (Tetva), Káša
(Kazi), na Slovensku Šťastena, Bieda, Slota, v Rusku Mokoš, Sreča, Nesreča, v
Grécku Klothó, Lachesis, Atropos.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Mužskou analógiou sudičiek je trojica bohov <b>Porenut,
Porevít, Rugievít </b>– sú to traja bratia boja a plodnosti uctievaní
v Rujáne. Roku 1518 boli ich postavy úspešne prekryté kresťanskými anjelmi
strážnymi (Michal, Gabriel, Rafael).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Rugevit</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> – <b><i>Rugievit</i> </b>je<b> </b>božstvo
odvodené od kultu Svantovíta. Bol taký štíhly a dlhý, ako žiadny človek. Verilo
sa, že tento boh ide vo vojne v čele a má obrovskú silu. Socha v jeho svätyni
na Rujane mala sedem hláv, rovnaký počet mečov s pošvami pripevnenými k pásu. V
pravici modla držala ôsmy meč. Jeho posvätným vtákom je lastovička.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Porenut</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> - <b><i>Porenič</i></b> má
na starosti porekadlá a zobrazuje so štyrmi hlavami a piatimi tvárami. Jednu
tvár má na prsiach, ľavou rukou sa dotýka jej čela a pravou brady.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Porevít</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> -
päťhlavý boh bez výzbroje.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Striga</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> je
bohyňou vzduchu a vlahy. Na Slovensku je spomienka na ňu živá, ale len v podobe
vedmy a čarodejnice. Ľudia verili, že kúpaním Striga privábi dážď.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Vodník</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Vodjanik,
Vodovik, Deduška vodjanoj, Povodnji, Vodeni, Vodha, Voda, Vodan, Voden bog)</i></b> je
jedno z mála božstiev, ktoré si až dodnes zachovalo hlbokú stopu v povedomí
ľudí. Ľuďom sa zjavuje ako veľký dedo alebo junák. Vie sa premeniť na rybu,
hada, žabu a pod. Chodí medzi ľudí, zúčastňuje sa trhov. Rád sa zdržuje v blízkosti
vodných mlynov. Za mesačných nocí je vo svojom živle, vyhadzuje sa ako ryba,
tlieska, trúbi na roh alebo sadá na mlynské kolo češúc si vlasy. Je nebezpečný
pre mladé dievčatá, pretože ich chytá a berie si ich za ženy.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Vodník má vo vode veľkú moc, spravuje obrovskú vodnú ríšu. Na
dne hlbokých riek a jazier má svoje sídla a paláce a riadi svoje
hospodárstvo. V zime odpočíva vo svojej podzemnej ríši zaspatý a bezmocný,
ale spolu s Vesnou sa prebúdza k životu. Vtedy láme ľady, zdvíha vody, trhá
hrádze a spôsobuje povodne.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">K ľuďom, ktorí vstúpili do jeho ríše, je zlomyseľný. Ohrozuje
životy tých, čo sa za búrky ocitli vo vode a zavádza ich na nebezpečné miesta.
Keď je však dobrej vôle, hádže rybárom do sietí ryby, alebo sprevádza plavcov
do bezpečného prístavu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Mokoš</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Makosla,
Makoš, Mokša, Mókuša)</i> </b>prichádza počas veľkého pôstu, chodí po
domoch a dohliada na priadky. Ovláda tajomstvá dobra aj Svarogovho kolesa. Jej
rozhodnutiam sa podriaďujú bohovia aj ľudia. Dáva pozor na dodržiavanie zvykov
a obradov. Tých, ktorí pevne zastávajú ich dodržiavanie, miluje a odmeňuje.
Sedí vysoko na nebeskom tróne a s pomocníčkami Dolejou a Nedolejou (Srečou
a Nesrečou) pradie nite osudu: „Ona nite pradie, do klbka zmotáva, nie obyčajné
nite - čarodejné. A z tých nití splieta sa náš život: od uzlu–narodenia až do
konca, do posledného rozuzlenia–smrti.“</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Mokoš pozná tajomstvo veštieb. Stará sa o to, aby každý šiel po
svojej, osudom danej, púti života. Udeľuje aj slobodu výberu medzi dobrom a
zlom, kde je dobro sledovanie svojej životnej púte a zlo odklonenie sa od nej.
Tých, ktorí sa odklonia ničiac tak seba aj svoju dušu, Mokoš kruto trestá. Ich
duše sa stanú zlými démonmi a budú sa naveky potulovať po zemi.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Môže prinášať radosť i žiaľ. Ona ukazuje východisko z
beznádejných situácií, ak sa človek nepoddá zúfalstvu, nestratí vieru v seba a
v túžby. Vtedy Mokoš posiela človeku bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. No ak sa
človek opustí, prepadne beznádeji, zanechá túžby, mávne nad všetkým rukou,
prehral. Nebude sa mu v živote už nikdy dariť. Mokoš od neho odvráti svoj zrak.
Vtedy sa naňho vrhnú starci a stareny Jednooký Licho, Nesreča, Krivaja,
Nelegkaja, Nedelja, ktorí predstavujú nárek, nešťastie, choroby, biedu a
lenivosť.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Pod Mokošinou ochranou je aj strihanie oviec. Často sa jej pripisuje
príbuzenstvo s vílami, z čoho vyplýva, že mohla byť aj bohyňou vôd.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Víly</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> sú
nerozlučne späté s vodami, hlavne s vodnými prameňmi, ale aj s vlahou z
neba. Víla je pravou bohyňou počasia, budí vetry, dáva dážď, búrku aj
krupobitie. V ruských pamiatkach sa víly často spomínajú po boku Perúna, Velesa
a Chorsa. Pôvodne boli ochrankyňami človeka sprevádzajúc ho na ceste životom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Ľudia si víly predstavovali ako krásne, večne mladé ženy. Ich
telo je biele</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">a ľahučké. Majú husté, po päty dlhé vlasy. Práve vo vlasoch
spočíva ich sila, a preto sa niekedy víly nazývajú aj <b><i>Zlatovlásky</i></b>.
Odeté bývajú v jemnom bielom rúchu, tenkom a priesvitnom ako pavučina.
Niekedy majú krídla, ktoré sú ľahké a sotva viditeľné. Vyzbrojené bývajú
zlatými šípmi.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Víly môžu človeka obšťastniť darom. Najradšej majú kvety. Dokážu
sa premieňať, napríklad na labuť alebo koňa. Za muža si zoberú toho, kto sa
zmocní ich uzdy alebo krídel. Hneď ako sa im to však podarí dostať naspäť,
zmiznú. Víly rodia deti, ale rady ich podvrhujú ženám. Takéto deti sa od
ostatných líšia lepšou pamäťou a vyššou inteligenciou. Naopak zas deti aj
unášajú, kŕmia ich medom a učia.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Báje o <b>morských pannách</b> sú všeobecne rozšírené.
Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. Podľa ruského podania sú
morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas. Morské panny prenasledujú
koráby.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Rusalky</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> (príloha
5) boli podľa pôvodnej viery bohyne vôd, riek a potokov. Slovo “ruslo” označuje
riečisko, hlbinu alebo tôňu. Neskôr sa verilo, že sú to duše utopených dievčat,
ktoré roznášajú svetielka (bludičky), sú vraj v spojení s mŕtvymi.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Rusalky si predstavovali ako pôvabné devy s rozpustenými vlasmi
siahajúcimi až po kolená. Vo vlasoch spočíva ich sila: kým majú vlasy mokré,
môžu nimi zatopiť celú krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú.
Prebývajú na dne vôd, kde majú krištáľové paláce, v zime prebývajú vo
veľkých riekach východnej Európy - ich činnosť začína na jar, keď sa všetko
zazelená. V rôznych oblastiach majú rôznu podobu: na severe sú považované
za zlovoľné a nevábne bytosti, ktoré chytajú pútnikov na brehoch riek,
stiahnu ich do vody a utopia. V okolí riek Dneper a Dunaj sú to
prekrásne bytosti, ktoré za jasných letných nocí vychádzajú na povrch vody,
kúpu sa, smejú, tancujú, vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy.
Rady pradú a rozvešiavajú priadzu po stromoch. Plátno perú vo vode a
rozostierajú ho na brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. Nádherným
spevom lákajú okoloidúcich do vody, kde ich topia. Tam, kde tancujú, sa na zemi
zjavujú kruhy, na ktorých bujne rastie tráva. Šantia v hájoch, hojdajú sa na
vetvách stromov. V priebehu tzv. Rusalkinho týždňa na začiatku leta
vychádzajú z riek žiť do lesov, kde tancujú v tráve a zavlažujú
ju svojimi stopami. Kráľovnou Rusaliek je Dana.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Dana</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> sa
veľmi často spája s dúhou. Slovania mali dúhu vo veľkej úcte, považovali ju za
božie zjavenie alebo znamenie. Jej spojitosť so slnkom je v jej zjave (zlaté
vlasy, biele telo). Podľa Rusov Dana v pravé poludnie sadá na zlatý vozík a
vystupuje s ním z vody.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Runa</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> je
skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy. Je aj bohyňou
zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti. Má tiež spojenie s vlahou,
čím vplýva na úrodu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Vesník</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Jarovít,</i></b><i> <b>Jurja)</b></i> je
bojovník jari, ktorý zabil draka a zvíťazil nad zimou. Jeho symbolom je
veľký zlatý štít (monštrancia) ako symbol nového slnka. Zobrazuje sa ako krásny
mládenec v bielom plášti na bielom koni s vencom jarných kvetov na hlave, ktorý
v ľavej ruke drží hrsť obilných klasov. Je bosý, odomyká nebo, vypúšťa rosu a
dievčenskú krásu, dáva zdravie a mužnú silu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Vplyvom kresťanstva sa stotožnil so sv. Jurajom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Vesna</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> sa
radí k Vesníkovi, ale dosiahla oveľa väčšiu slávu a moc. Je bohyňou jari,
zaháňa zimu a prináša teplo, do záhrad a lesov zeleň, na lúky kvety. Vesna sa
spája s jarnými sviatkami, je mladá a krásna, viaže sa s ňou radosť,
spev, zeleň, kvety, láska. Jej vtákom je kukučka.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Divožienky</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> žijú
v horách a lesoch v podzemných skrýšach. Na poliach zbierajú klasy, melú ich na
kameňoch a pečú chlieb. Z bylín a korienkov vedia pripraviť masti, ktoré ich
robia neviditeľnými.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Lesovik</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Lešij,
Lesje)</i></b> je duchom lesov (príloha 6 a 7). Pod jeho ochranou sú
hlboké lesy aj zvieratá. Je schopný meniť veľkosť: môže byť malý ako myška
alebo vyšší ako najvyšší strom. Zjavuje sa v ľudskej i zvieracej podobe. Podobá
sa človeku, ale má dlhú zelenú bradu a zelené oči, je zarastený srsťou
a nevrhá tieň. Blúdi po lese a je sprevádzaný šumením stromov. Rád sa
hojdá na vetvách, tlieska, smeje sa a bučí. Pocestných a lovcov rád zvádza zo
správnych ciest. Každý rok v novembri upadá Lesovik do akéhosi zimného
spánku a opúšťa svoj lesný domov až do ďalšej jari, kedy sa vracia ešte
divokejší a hlučnejší ako kedykoľvek predtým.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Mora</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> na
seba berie rôzne podoby a sužuje ľudí tak, že ich dusí v spánku a posiela im
zlé sny. Koňom a kravám saje mlieko, škodí aj stromom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Na<b> upíra</b> sa môže premeniť každý nebožtík, na
ktorého padne nečistý tieň. Upíri vysávajú ľuďom z tela krv.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Vlkolak</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;"> <b><i>(Vukodlak,
Vlkodlak)</i></b> vznikol hlavne z rešpektu, akému sa v dávnych
časoch tešil divoký vlk. Vlkolaci boli ľudia, čo sa napili z vlčej stopy a
v noci sa premieňali na vlkov. Škodia dobytku: sajú mlieko kravám, kobylám
i ovciam, posielajú na rožný statok mor a choroby, moria aj ľudí.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">Trpaslíci <i>(Ludki, Krasnoludci, Dremne, Drumne,
Krosnalci) </i></span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Arial;">sú
podľa lužických Slovanov prví obyvatelia Lužice. Odievali sa pestro a nosili
veľké klobúky, boli malej postavy. S ľuďmi boli zadobre, no medzi sebou
bojovali, preto sa vyničili.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">Obri <i>(</i>Voloti<i>, Spolini, Čudi, Čudinovia, Zruty, Ozruty)</i> </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">sú obrovskí a siahajú až po oblaky. Vynikajú neobyčajnou silou, namiesto
kyjakov požívajú celé duby. V povestiach sa spomínajú traja obri - <b>Dubyňa </b>(vytrháva
stromy), <b>Goryňa</b> (prevracia hory) a <b>Usiňa </b>(loví
fúzmi jeseterov).</span></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-60350105194826896962015-04-20T13:10:00.002-07:002015-04-20T13:10:38.048-07:00Kračún<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-line-height-alt: 13.85pt; text-align: center;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 17.5pt; font-variant: small-caps;">KRAČÚN – Zimný slnovrat</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-line-height-alt: 13.85pt; text-align: center;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 17.5pt; font-variant: small-caps;"><br />
<!--[if !supportLineBreakNewLine]--><br />
<!--[endif]--></span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-vfO-8r0zE5E/VTUDfxNlQQI/AAAAAAAAAFY/q0mPMXL0RmM/s1600/1da9ad.jpg"><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes; text-decoration: none; text-underline: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://1.bp.blogspot.com/-vfO-8r0zE5E/VTUDfxNlQQI/AAAAAAAAAFY/q0mPMXL0RmM/s1600/1da9ad.jpg" href="http://1.bp.blogspot.com/-vfO-8r0zE5E/VTUDfxNlQQI/AAAAAAAAAFY/q0mPMXL0RmM/s1600/1da9ad.jpg" id="Obrázok_x0020_22" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 225pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 224.25pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="1da9ad" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhED1T6ZLcmau7Dpk9lFwcPzmFxyg12m28X73qprlT7YEoULsKJEqyhyhi7oFwu5tAfxjx0NWzDzGLNYT7ytBOAL4jUFxlrpYCtU9a58dBOwwmUB_1KEWkKB0bWMaH1r5xsH8NhGcb3lVC5/s1600/1da9ad.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhED1T6ZLcmau7Dpk9lFwcPzmFxyg12m28X73qprlT7YEoULsKJEqyhyhi7oFwu5tAfxjx0NWzDzGLNYT7ytBOAL4jUFxlrpYCtU9a58dBOwwmUB_1KEWkKB0bWMaH1r5xsH8NhGcb3lVC5/s1600/1da9ad.jpg" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-line-height-alt: 13.85pt; text-align: center;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 17.5pt; font-variant: small-caps;"><br />
<!--[if !supportLineBreakNewLine]--><br />
<!--[endif]--></span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">Je všeobecne známym
faktom, že oslavy zimného slnovratu boli i u Slovanov nahradené kresťanskými
Vianocami, keď oslavy zrodenia slnečného božstva boli nahradené sviatkom
narodenia Ježiša Krista.</span><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;"> čo</span><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">sa stalo niekedy v 4.
storočí, napriek tomu, že je na základe novozákonných reálií jasné, že sa v
tomto období Ježíš narodiť nemohol. Názov, ktorý býva považovaný za staré
slovanské označenie zimného slnovratu, je </span><i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">kračún</span></i><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">. Zrejme z významu krátky (najkratší deň v roku), alebo krk
(vykročenie do nového roka).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">Všeobecne v
indoevrópskej tradícii je pri zimnom slnovrate oslavované zrodenie slnečného
božstva. To je pochopitelné, lebo postupné ubúdanie dňa a s tým aj svetla,
tepla a životnej sily, je obrazom starnutia slnečného božstva, naopak
pribúdanie dňa a slnečného jasu po zimnom slnovrate nakoniec vedie k obnoveniu
života v prírode. V slovanskej tradícii je ako Svarogov syn a boh slnka
uvádzaný Dažbog. Preto môžeme predpokladať, že práve Dažbog je oným slnečným
bohom, ktorého zrodenie pri zimnom slnovrate oslavujeme. Mladý, pri zimnom
slnovrate zrodený, Dažbog bol nazývaný Božičom. Jeho otcom bol nebeský praboh
Svarog a jeho matkou významná bohyňa zeme Mokoš.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">Zimní slnovrat nie je
iba oslavou slnka a boha s ním spojeného. Zimní slnovrat totiž nastáva v dobe,
keď je sila životodárneho slnka najslabšia, keď noc a s ňou spojené sily temna,
chladu a smrti dosahujú vrcholu. Náš svet je práve v tomto období najbližšie
podsvetiu, a nielen to, v dobe zimného slnovratu dokonca miznú hranice medzi
našim svetom a podsvetím. Podľa tradície došlo k zrodeniu slnečného božstva pri
rannom svitaní dne 25. decembra, pričom je významný diel obradných činností
sústredený na jeho predvečer. Tým však doba zimného slnovratu nekončí. Ďalších
dvanásť dní, ktoré iste zastupujú dvanásť mesiacov v roku, je označovaných ako
dni "nečisté". I počas týchto dvanástich dní sú brány medzi naším a
oným svetom otvorené. Počas týchto dvanásť dní predstavuje obdobie, kedy svetu
vládne podsvetný boh Veles, ako náhrada za dvanásť mesiacov, počas ktorých
svetu vládne slnečný Dažbog. Preto má obdobie zimného slnovratu i svoju druhú
tvár, ako sviatok úzko spojený s Velesom. </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">K rituálom zimného
slnovratu patrí pálenie ohňov. Pálili sa veľké spoločné ohne pre celé obce,
/vplyvom cirkevných zákazov sa však postupne začali sťahovať do
domácností./kotúľali sa horiace kolesá z kopcov, čo je taktiež hojne
rozšírený solárny symbol. Tieto posvätné ohne nesmeli vyhasnúť až do svitania a
väčšinou sa pri nich po celú noc bdelo. U Slovanov je hojne rozšírený i ďalší zvyk,
že sa do ohňa vkladalo zvláštne poleno, nazvané </span><i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">badnik</span></i><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">, čo je tiež odvodené od bdenia. Toto poleno musí vydržať až do rána
a jeho zostatky sú považované za posvätné a obdarené čarovnou mocou.
Najskôr sa jedná o symbol starého, už neplodného roku, ktorý býva spálený, aby
mohol nastať nový čas. Cez oheň sa skákalo, čo malo priniesť celkové očistenie
od zlého, a zdravie. Oheň je tiež najspoľahlivejším prostriedkom ochrany pred
nebezpečnými silami, ktoré sa v dobe zimného slnovratu voľne pohybujú po svete.
Pri obrade býval hlavným obradným pokrmom koláč, na ktorom boli reliéfne
zobrazované solárne symboly, ako napr. rôzne štylizované svastiky. Pri večeri
musí byť na stole hojnosť čo najviac pokrmov a plodov, aby sa to isté opakovalo
i v budúcom roku. Pokrmy pri večeri bývajú nemäsité. Všeobecným slovanským
zvykom je, že sa nasledujúceho rána pojedá tzv. c</span><i><span style="color: #222222; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">esnica</span></i><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">, čo je nekvasená placka symbolizujúca plienku pre malého Božiča. Na
samotný deň Božieho narodenia je však charakteristické obetovanie prasaťa.
Prasa bolo posvätným Dažbogovým zvieraťom, pre svoju guľatosť a blahobytnosť.
(obetiny sa po obrade spoločne skonzumujú na počesť bohov)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Georgia, serif; font-size: 13.5pt;">Najdôležitejšim
podsvetným aspektom tohto sviatku je uctievanie predkov a u Slovanov je
všeobecným zvykom pri obradnej večeri prestrieť i zomrelým členom rodiny a na
ich počesť býva pripíjané. Mŕtvi predkovia sa v tejto dobe môžu objaviť i
v podobe neznámych prichádzajúcich, preto všetci, čo zaklopú na dvere, musia
byť riadne pohostení. Zimný slnovrat je tak iste najvýznamnejším slovanským
sviatkom predkov. V období zimného slnovratu sa na náš svet však nedostávajú
iba duše našich zomrelých príbuzných, ktorí sú nám obvykle priaznivo naklonení,
ale tiež rôzni podsvetní duchovia, ktorí nám môžu byť nebezpeční, ako sú rôzni
desi, čerti, upíri, vlkolaci a víly. Pred týmito silami bolo nutné sa chrániť.
Najspoľahlivejšou ochranou bola blízkosť posvätného ohňa, ľudia sa ale tiež
rôzne prestrojovali a nosili masky, hojne bol využívaný ochranný účinok
cesnaku, žiadna nečistá sila však nemôže uškodiť tam, kde panuje priateľstvo,
bujarosť a neviazané veselie, čo bol tiež spôsob akým sa trávila noc v
predvečer Dažbogovho narodenia ( nie tichým rozímaním). Velesova čarovná moc
bola vhodná pre rôzne druhy veštení, ktoré sa pri zimnom slnovrate prevádzalo a
dodnes prevádza, napr. podľa jadrovníka rozkrojených jabĺk a.p.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-85903973184576652962015-04-20T13:09:00.002-07:002015-04-20T13:09:42.521-07:00Vajano<h3 align="center" style="background: white; margin-top: 9.0pt; text-align: center;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 16.5pt; font-weight: normal; line-height: 115%;">Vajano -letný slnovrat<o:p></o:p></span></h3>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-XL-CvPcBLw4/VTUGr-p4vII/AAAAAAAAAF4/SUrBi5qQDvo/s1600/vajano.jpg"><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes; text-decoration: none; text-underline: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://3.bp.blogspot.com/-XL-CvPcBLw4/VTUGr-p4vII/AAAAAAAAAF4/SUrBi5qQDvo/s1600/vajano.jpg" href="http://3.bp.blogspot.com/-XL-CvPcBLw4/VTUGr-p4vII/AAAAAAAAAF4/SUrBi5qQDvo/s1600/vajano.jpg" id="Obrázok_x0020_17" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 180pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 240pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="vajano" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPkcbc2bxA88S9X8RDMqoWm3OpB7OtY4hM0OPFICu599XbewyCAiu_GH2i1mR3v3m7b4a2op1JfNinOd6S9pSaH5BH-DzLmowSqwfwTMRr-QwUNK9CxPujBjGQnhfnV_5HwVd_iZRgC5va/s1600/vajano.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPkcbc2bxA88S9X8RDMqoWm3OpB7OtY4hM0OPFICu599XbewyCAiu_GH2i1mR3v3m7b4a2op1JfNinOd6S9pSaH5BH-DzLmowSqwfwTMRr-QwUNK9CxPujBjGQnhfnV_5HwVd_iZRgC5va/s1600/vajano.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Vajano
– sviatok letného slnovratu<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Naši
predkovia rozlišovali len dve ročné obdobia. Termín jar označoval celú
teplejšiu polovicu roka a zima zasa tú studenú. Slovo leto znamenalo rok,
obdobie od jari do jari. Až neskôr sa vyčlenilo leto a jeseň ako samostatné
ročné obdobia. Preto aj ľudové obyčaje vrcholia v čase letného slnovratu 21.
júna a ďalšie sa hromadili až do obdobia zimného slnovratu 21. decembra.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Letný
slnovrat bol pre Slovanov najvýznamnejšou udalosťou roka, pretože naši
predkovia si ctili Slnko ako zdroj života na Zemi. Od Slnka závisela úroda na
poliach, podľa neho a jeho brata Mesiaca sa určoval čas. Poslaním slnovratových
tradícii a zvykov bolo magicky zaistiť zdarný priebeh leta a proces zrenia s
dostatkom vlahy (kúpanie), tepla (motív ohňa) a plodivej sily (sexuálna
uvoľnenosť).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Letný
slnovrat bol od nepamäti sprevádzaný obradmi motivovanými kultom Slnka a ohňa.
Slávnosti letného slnovratu svojou veľkoleposťou a hlavne kolektívnym
charakterom boli u Slovanov najvýznamnejšou udalosťou roka. Pramene grécke,
arabské, byzantské a ďalšie charakterizujú Slovanov ako uctievačov Slnka.
Arabský cestovateľ Masúdí v desiatom storočí napísal, že niektorí Slovania sú
kresťania a niektorí pohania a k týmto patria uctievači Slnka. Ibrahím Vesif o
niečo neskôr po Masúdím skonštatoval, že Slovania, ktorí sa zriekli kresťanstva
majú jednu zo siedmych najväčších slávností oslavu Slnka. Začiatkom júna roku
1128 videl u pomoranských Slovanov bamberský biskup Oto veľkú slávnosť so
spevom a tancami. Pravdepodobne slnovratové slávnosti. Byzantský autor
Chalkondylas napísal v pätnástom storočí, že v Prahe len nedávno prestali
uctievať Slnko a oheň.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Oheň<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Základnou
zložkou zvykov bol oheň predovšetkým vatry, okolo ktorých spievali, tancovali a
oheň preskakovali nielen mládež, ale aj ženy a muži. Predstavu o klesaní Slnka
z vrcholu nebeskej klenby vyjadrovali kolesá spustené z vrchov do dolín. Na
oslavu letného slnovratu sa kládli tzv. Jánske ohne (4 vatry sa rozložia na
všetky svetové strany - cez ne sa potom skáče a ten koho oheň nepopáli je
duchovne čistý).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">V
starších dobách patrilo k týmto slnovratovým oslavám aj tancovanie v pahrebe
(dodnes sa to zachovalo u Bulharov). Oheň mal ochrannú funkciu - liečil
choroby, zapudzoval škodlivé sily, chránil pred zlými démonmi. Pálenie
vajanskych ohňov bolo podmienené počasím, pretože malo zmysel privolávania
dažďa a premoženia „noci“ skorým ranným svetlom slnka. Ešte v 19. storoč dievčence
privolávali dážď- zakladali ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a týždeň po
Jánovi. Oheň udržiavali po celú noc, bola najkratšia. V domácnostiach sa pre
znovuzrodenie Slnka skoro ráno roznietil tzv. živý oheň a to prastarým
spôsobom, trením dvoch kusov dreva, neskôr aj kresaním ocieľky o kremeň So
slovenskej etnografie je známe že dievčatá a chlapci začínali včas zbierať
staré opotrebované metly, pred Jánom ich namáčali do živice a kolomaže a
odnášali za dedinu na kopec. Mladí po zotmení išli hore kopcom s horiacimi
fakľmi, ktoré vyhadzovali nad seba a chytali.Alexander Rudnay v roku 1786
odsudzuje pohanské obyčaje, starú ľudovú tradíciu, ktorá napriek katolíckemu
náboženstvu pretrvávala a ešte na začatku nášho storoča v deň Jána mali ohne na
vŕškoch symboliku slnka. Na vysoký stĺp pripevnili otáčavé koleso a na koleso
povešali nádobky z kôry naplnené živicou, ktorú zapálili. Roztočené koleso ako
symbol slnka vyprskovalo lúč. K páleniu jánskych ohňov si ľudia vyberali kopce
s holým vrchom, aby nedošlo k požiaru. V nížinách zapaľovali ohne na stĺoch a
vatry na voľnom obecnom priestranstve, na panstve, či námestí mesta. Rovnako aj
popol zo slnovratových vatier ukrýva v sebe čarovnú a posvätnú symboliku. Popol
z takéhoto ohňa sa používal na rôzne veštecké praktiky a i hospodári si z neho
odnášali a zakopávali do svojich polí na ochranu a vitálnosť zeme.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Voda<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">S
vodou - protikladom ohňa - sa spájalo mnoho slnovratových zvykov a tradicií.
Večer resp. v noci sa kúpe v pozemských vodách slnečné božstvo a kto sa umyje
takouto vodou získa trocha sily slnečného boha Dažboga. Tieto kúpele majú aj
očistné funkciu, chránia od rôznych neduhov. S tečúcou vodou a rosou súviseli
zvyky zamerané na privolanie dažďa, zabezpečenie zdravia ako aj otázky osobného
života v blízkej budúcnosti. Na Horehroní kúpali v jánskych bylinách malé deti,
aby boli po celý rok zdravé a chránené pred urieknutím. Rovnako aj na východnom
Slovensku bol veľmi rozšírený zvyk obradného kúpania sa na Vajano.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Rituálne
sprievody a obetovanie figurín /smrť prinášajúca nový život/<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Typickým
rituálnym zvykom na letný slnovrat bolo aj strojenie a pochovávanie slamenej
figuríny , ktorú nazývali podľa krajových zvyklostí východných Slovanov Kupalo,
Kupajlo, Marena, Jarilo, Kostroma, u Bulharov German, Kalojan a pod. Často ju
predstavoval živý človek a spájala sa s veštením. Napríklad ruské Kupajlo
predvádzala dievčina rozdávajúca so zaviazanými očami pripravené vence
dievčatám, ktoré okolo nej tancovali. Čerstvé vence veštili šťastné manželstvo,
zvädnuté nešťastné. Podobne sa bavili bieloruské dievčatá, ktorých Kupajlo
predstavovala nahá dievčina ozdobená iba kvetmi. V iných krajoch symbolizovala
Kupajlo kvetmi ozdobená figúra z vŕbového dreva a prútia, okolo ktorej dievčatá
tancovali a o ktorú nakoniec zviedli boj s chlapcami. Zápas zvyčajne skončil
roztrhaním figúry. Zvláštnou obdobou týchto zvykov bol východoslovanský Jarilo.
Bol vyslovene mužskou figúrou so zdôraznenými pohlavnými znakmi. Koncom júna ho
za doprovodu pohrebných piesní a náreku žien pochovávali do hrobu vykopaného na
poli. Zmyslom tohto agrárneho kultu -silne pripomínajúceho podobné staroveké
slávnosti na počesť umierajúcich božstiev Adonisa alebo Osirisa - bolo preniesť
magické sily plodnosti, ktoré figúra Jarila predstavovala, do zeme a zabezpečiť
tak jej úrodnosť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><br />
Noc plná čarov<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Pretože
slnovrat a deň narodenia sv. Jána Krstiteľ pripadajú takmer na rovnaký deň
cirkvi sa hodilo spojiť tieto dve udalosti a takto chcela potlačiť pohanské
oslavy. Nebola však príliš úspešná - ľudia stále verili a veria predkresťanskej
mytológii a proroctvám. Pôvodne to bola noc plná čarov a mágie, radosti z rastu
rôznych plodov a ohne sa zapaľovali na počesť slnečného boha. V rozprávkach sa
počas tejto noci otvárajú tajomstvá hôr, ukazujú sa poklady a všetky tajomné bytosti
- víly či škriatkovia tancujú, aby ukázali cestu k nim. A vraj je možné
porozumieť aj reči zvierat... Rastliny, ktoré kvitnú na Jána, majú liečivý a
čarodejný účinok. Tradovalo sa, že na Jána pred východom slnka ohlasuje každá
rastlina ľudskou rečou, akú chorobu lieči. Človek mal mať šťastie, ak na Jána,
po našom Dažboga chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. Kto chcel
mať„špirka", ochrancu a pomocníka, mal nosiť pod ľavou pazuchou vajce od
černej sliepky, znesené počas svätojánskej noci. O polnoci kvitlo aj čertovo
rebro /papradie/, ktorého kvet prinášal šťastie a robil človeka neviditeľným.
Papradie označovalo aj miesta zakopaných pokladov; horeli nad nimi belasé
plamienky, tie si nemal človek pomýliť so svetlonosmi, ktorí vábili hľadačov
pokladov do močiarov alebo konopných močidiel. Magické číslo deväť sa prenieslo
aj do slnovratových tradícii. Keď dievča nazbieralo liečivé rastlinky z
deviatich lúk a dalo si ich pod vankúš na noc, do rána sa jej snívalo s tým,
koho si raz vezme za muža.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><br />
Noc lásky, vášne a neviazanosti<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Charakteristickým
znakom letných slávností bola obradná pohlavná promiskuita, ktorá svojim
poslaním zapadá do kontextu celého rituálu a jeho magického cieľa. V ruských
kázaniach sa sťažnosti na smilstvá („bludy“), akých sa pri týchto slávnostiach
dopúšťajú nielen chlapci a dievčatá, ale aj ženatí muži a vydaté ženy, objavujú
od 11. storočia nepretržite až do novoveku. Slovo sv. Jána Zlatoústeho k tomu
hovorí: „...žena sa pri takomto plese zve ženou satana a milenkou diabla. Pretože
žena je pri plese ženou mnohých mužov a hanbou je manželovi s takou ženou sa
spojiť A muži? Po pití začnú tance a po plese začnú smilniť s cudzími ženami aj
so sestrami. A dievčatá pritom strácajú panenstvo...“ Samozrejme nemožno sa
spoliehať na objektívnosť kresťanských prameňov, ktoré sú do istej miery
zavádzajúce. Výskyt erotických prvkov však nie je ničím nezvyčajný, pretože
erotika doprevádzala náboženské slávnosti aj iných národov. Známe sú napríklad
staroveké maškarády a orgie pri slávnostiach Adonisa, Venuše, Kybély, Isidy,
počas slávností slnovratu v starej Indii a ďalšie. Človek v nich prežíval
rozmach prírodných síl sám v sebe, poddával sa im v nábožensky chápanom úkone,
ktorý bol oslavou i magickou zárukou plodnosti polí, zvierat a ľudí. Na konci
citovanej state zo Slova sv. Jána Zlatoústeho je veta: "A dievčatá pritom
strácajú panenstvo", to by mohlo podporovať teórie niektorých bádateľov,
ktorí predpokladajú, že na letný slnovrat sa konali prechodové rituály mladých
dievčat - panien.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Kult
slnka<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Na
záver by som rád ešte povedal niečo málo o posvätnosti Slnka nielen u
Slovanských kmeňov. Kult slnka je dokázaný u mnohých Indo – európskych národov.
Špeciálnu pozornosť mu venovali napr. starovekí Iránci, Peržania, ale rovnako
veľkej úcte sa tešili solárne božstvá aj u Skýtov, Sarmatov, Rimanov i Grékov.
Kult slnka bol však obľúbený aj u neindo- európskych národov, hlavne v Egypte
ale aj u mnohých ázijských národov. V Amerike sa solárne kulty rozvinuli v Peru
a v Mexiku.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><br />
V prípade Slovanov je ťažké jednoznačne prisúdiť stupeň dôležitosti slnečného
kultu, ale podľa dochovánach písomných zmienok bolo postavenie slnečných
božstiev vysoké. Je možné, že „solarizácia“ náboženstva bola významnejšia u
východných Slovanov vzhľadom na to, že mali bližšie kontakty so Severo –
Iráncami. Akokoľvek, sú dôkazy, že kult Slnka hral veľmi dôležitú časť
slovanskej viery.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><br />
Zvyk tzv. pozdrav Slnku bol ešte v novoveku spomínaný po celom Rusku, Ukrajine
i Bielorusku, menej často u južných a západných Slovanov. Spoľahlivé stredoveké
pramene východných Slovanov spomínajú vidiecky zvyk klaňania sa juhu (Slnku) na
poludnie. V Nemecku, v oblasti, kde žila srbská menšina dedinčania vždy
pozdravili Slnko pred tým, než vstúpili v nedeľu do kostola. Na západnej
Ukrajine bola známa kliatba: Nech ťa Slnko zahubí!. Chorváti vraveli: Nech sa
Slnko pomstí za mňa. V niektorých slovanských krajoch bolo za kresťanských čias
nazývané slnko tvárou boha alebo Božím okom. Je to možno ozvena starobylého
indo – európskeho konceptu, kde Slnečné božstvo Surja je nazývané okom Varunua.
(Varuna - vševedúci a vševidiaci, boh neba a vodstiev, panoval védskym božským
bytostiam.)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.45pt;">
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><br />
V Slovanskom folklóre, najmä v rozprávkach je mnoho náznakov o uctievaní
Slnečného božstva. Veľmi rozšírená bola predstava, že Slnko prebývalo na
východe, v krajine večného leta, v paláci zo zlata. Ranné a večerné žiary boli
asociované so Slnkom a boli pokladané za dve ženské (panenské) démonické
bytosti: ranná Zora a večerná Zora. Zori stáli na oboch stranách slnečného
trónu, jedna po ľavici Slnka a druhá po jeho pravici. Ranná Zora otvárala bránu
zlatého paláca keď Slnečný kráľ začínal svoju celodennú púť po nebi, zatiaľ čo
druhá Zora, večerná, zatvárala bránu paláca, keď sa Slnko večer vrátilo.<o:p></o:p></span></div>
<span style="color: #141823; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><br />
Slávnosť letného slnovratu sa síce podarilo kresťanskej cirkvi prekryť sviatkom
Jána Krstiteľa (23. - 24. júna), ale až do dnešných čias sa vyznačujú tzv.
oslavy sviatku sv. Jána Krstiteľa mnohými výrazne pohanskými zvykmi a
tradíciami. Forma a obsah tohto sviatku sa počas stáročí v mnohom zmenili,
mnoho sa toho stratilo vo víre nemilosrdného času ale veľa zvykov a tradícii
našich pradedov sa podarilo zachrániť. A vďaka tomu tradícia nezanikla,
pokračuje a svarga - kolo života sa naďalej pomaly ale vytrvalo otáča.</span>Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-18079535631292797502015-04-20T13:08:00.002-07:002015-04-20T13:08:42.615-07:00Živa<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-line-height-alt: 13.85pt; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 18.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Živa </span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">(bohyňa)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-GNi6NpGl3wk/VTUFnxUWexI/AAAAAAAAAFs/kIRhIHZB41o/s1600/cfcbe86bd04f7b7a434415d087b7cf6f.jpg"><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes; text-decoration: none; text-underline: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://1.bp.blogspot.com/-GNi6NpGl3wk/VTUFnxUWexI/AAAAAAAAAFs/kIRhIHZB41o/s1600/cfcbe86bd04f7b7a434415d087b7cf6f.jpg" href="http://1.bp.blogspot.com/-GNi6NpGl3wk/VTUFnxUWexI/AAAAAAAAAFs/kIRhIHZB41o/s1600/cfcbe86bd04f7b7a434415d087b7cf6f.jpg" id="Obrázok_x0020_15" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 225pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 125.25pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="cfcbe86bd04f7b7a434415d087b7cf6f" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv0QGY96dLpFmtS8aDOaNAJydzUcJSWyINRuUo_n73_NQKE__Oz1kaTGY56ixkgMXzHG7mhZVvl7sO7_VEMcyjW47i6JVCi-AdcJDIaZaR4GGMTS7ZOCQusotNx3S92_nBf-aqU1Al7kW1/s1600/cfcbe86bd04f7b7a434415d087b7cf6f.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv0QGY96dLpFmtS8aDOaNAJydzUcJSWyINRuUo_n73_NQKE__Oz1kaTGY56ixkgMXzHG7mhZVvl7sO7_VEMcyjW47i6JVCi-AdcJDIaZaR4GGMTS7ZOCQusotNx3S92_nBf-aqU1Al7kW1/s1600/cfcbe86bd04f7b7a434415d087b7cf6f.jpg" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">Živa</span></b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;"> je
v slovanskej mytológii bohyňou života a životodarnej sily. Jej
meno je odvodené od slova žiť. </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">V slovanskom panteóne je dcérou
bohyne Mokoše (<b>Mokoš</b> alebo <b>Mokoša</b> je
bohyňa východnoslovanskéj mytológie. Patrónka ženskosti, plodnosti, manželstva,
zrodenia, domova.)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">a ženou
Dažboga (<b>Dažbog</b> </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">je staroslovanský
boh slnka a pravdepodobne aj kultúrny hrdina. Ako jeden z mála
bol uctievaný všetkými slovanskými národmi.). Protikladom je jej sestra Morena,
bohyňa zimy a smrti.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">Bohyňa dáva rastlinám i živočíchom silu, prebúdza ich
do života, dáva liečivú silu rastlinám, vode v prameňoch a kameňom, preto je
tiež bohyňou liečiteľstva, má moc uzdravovať, prebúdzať k životu, či dokonca
kriesiť. Vo všetkom živom prúdi jej sila. Je bohyňou leta, úrody, plodnosti,
hojnosti. Často sa stotožňovala so zemou, bola vysoko ctená a vážená.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">Bohyňa večného univerzálneho života, Bohyňa
mladých a čistých Ľudských Duší.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">Bohyňa Živa dáva každému človeku Veľkej Rasy,
alebo potomkovi Rodu Nebeského pri narodení do sveta JAVI čistú a svetlú
Dušu a po spravodlivom pozemskom živote dáva človeku piť Božskej
Ambry z Čaše Večného Života.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">Bohyňa Živa, je stelesnením plodonosnej sily Života,
večnej mladosti, dospievania a ľúbosti a tiež najvyššej Krásy
celej Prírody a človeka. Bohyňa – Ochrankyňa Čertogu Panny v Svarožom
kruhu. Hovorí sa, že keď sa Jarila-Slnko nachádza v Nebeskom čertogu Devy,
rodia sa deti obdarené osobitým vedomím, takým ako napr. predvídanie veľkých
zmien v živote človeka, predvídanie prírodných katastrof, schopnosť
pochopiť rôzne zamotané situácie.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 13.5pt;">Bohyňa Živa je dobrosrdečná družka a záchrankyňa
Tarcha Dažboga. Ona tiež nadeľuje nežnosť, dobrotu, srdečnosť a vnímavosť
tehotným a dojčiacim ženám z Rodov Rasy Veľkej, ktoré dodržiavajú
prastaré rodinné tradície a prastaré rodové spôsoby.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="background: white; color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Sviatok
Živy sa slávi na jar, keď sa po zime všetko prebúdza. Bola veľmi uctievaná nielen
hospodármi, ale aj mladými nevestami, ktoré jej vzdávali obety a modlili sa za
blaho rodiny. Niekedy je zobrazovaná s klasmi v jednej ruke a kvetmi v druhej.
Zobrazuje sa ako deva v bielom rúchu so zlatými vlasmi. Jej kult bol rozšírený
medzi všetkými Slovanmi. Podľa južných Slovanov to bola víla, ktorá
naučila ľudí orať a pásť stádo. Na jej počesť plietli vence z kvetov. Jej
chrám stál na vrchu Živiec, kam začiatkom mája chodili ľudia, aby prosili Živu
o zdravie a dlhý život. Do zeme sa nesmelo svojvoľne biť,
na Slovensku sa hovorievalo: „Nebi zem, nedá ti chleba“.</span>Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-63778367361977863392015-04-20T13:07:00.002-07:002015-04-20T13:07:53.273-07:00Morena<h3 align="center" style="background: white; margin-top: 9.0pt; text-align: center;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 16.5pt; font-weight: normal; line-height: 115%;">Morena<o:p></o:p></span></h3>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-OyuI41Xz0tg/VTUFD540EfI/AAAAAAAAAFk/PrYskIMxiS8/s1600/bohove-morana01.jpg"><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes; text-decoration: none; text-underline: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://1.bp.blogspot.com/-OyuI41Xz0tg/VTUFD540EfI/AAAAAAAAAFk/PrYskIMxiS8/s1600/bohove-morana01.jpg" href="http://1.bp.blogspot.com/-OyuI41Xz0tg/VTUFD540EfI/AAAAAAAAAFk/PrYskIMxiS8/s1600/bohove-morana01.jpg" id="Obrázok_x0020_10" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 177.75pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 127.5pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="bohove-morana01" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbQvgbx1muskuZ-5XJ1g8HCNxx811yG6AMlVnZfSbZgRBF3KehYnFe3HBeCUAx8hQIi_eXoHIY2ssCSIW0fVHFQlwsomgH3-kEAxgWIBqsBDiQwN5NFyBfObuFQIAnU2PvNIIaC_GfV-k9/s1600/bohove-morana01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbQvgbx1muskuZ-5XJ1g8HCNxx811yG6AMlVnZfSbZgRBF3KehYnFe3HBeCUAx8hQIi_eXoHIY2ssCSIW0fVHFQlwsomgH3-kEAxgWIBqsBDiQwN5NFyBfObuFQIAnU2PvNIIaC_GfV-k9/s1600/bohove-morana01.jpg" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: right;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 12.0pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">
Vynášanie Moreny<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Do dnešných
čias sa nám zachoval obrad vynášania Moreny (Baba, Kysela, Marmuriena, Muriena,
Hejhana, Smrť..). Tento zvyk sa prvýkrát u nás spomína v 16. storočí.
Hovorí o tom že mládež na smrtnú nedeľu vynáša bábku zhotovenú
z dvoch drevených palíc v tvare kríža na ktoré je namotaná slama.
Túto bábku obliekali do sviatočného kroja, alebo svadobných šiat. Potom
s ňou za spevu obchádzali dedinu a nakoniec ju z nej vyniesli.
Za dedinou ju hodili z mosta do vody, alebo upálili vo vatre. Ľudia pritom
verili že vynášajú smrť, zimu a tak privolávajú jar. Kedysi s ňou
chodili aj do kostola no potom to cirkev zakázala. To čo sa nám dochovalo je
však len folklórny zvyk ovplyvnený dobou a pomermi v kraji. Pôvodná
viera starých Slovákov bola zakázaná a jej hlavný nositelia vedomci
(žerci, vedmy, znachori, mudrci) sa stiahli do ústrania z obavy pred
prenasledovaním. Preto zvyky ostali, no na pôvodný význam sa postupne zabúdalo.
Ostala forma, no obsah sa vytrácal. Aj preto dnes folklórne zvyky zanikajú,
alebo sa z nich stáva len atrakcia pre turistov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Slovný základ Mor je veľmi starý (Mor = smrť), no vedci sa nie
celkom zhodujú v názore či Morena je len výmysel stredoveku, alebo toto
meno pochádza z dávnejších dôb. Nikto nemôže zodpovedne rozumom posúdiť
hodnovernosť zachovalých zdrojov, ich pôvod a mieru ovplyvnenia
kresťanstvom. Preto nám, ktorý sa navraciame k rodným hodnotám
a duchovnu neostáva iné, ako riadiť sa aj srdcom. Samozrejme, neznamená to
že pri tom odložíme rozum kamsi na poličku J Rozum a cit musí ísť ruka
v ruke.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Ako môžeme vidieť aj rozumom na príklade iných Slovanských
bohov, títo boli postupne očierňovaný cirkvou, degradovaný na démonov
a diablov. Preto ak prijmeme tézu že Morena je staršieho pôvodu ako z obdobia
16. či 14. storočia, môžeme sa domnievať že ju postihol rovnaký osud
a stala sa z nej len hrôzostrašná škaredá smrtka ktorej sa treba
zbaviť a ktorej sa treba báť. Lebo ľudia sa boja toho čomu nerozumejú.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Teda ak chceme Morenu pomyselne vytiahnuť späť z temných
vôd zmútených kresťanskými nohami, musíme sa pozrieť na to ako starý Slováci
vnímali svet, teda všehomír.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Z historických správ sa dozvedáme že Slovania ctili bohov
dobrých aj zlých. Ako chápať tomuto tvrdeniu? V prvom rade treba povedať
že dobro a zlo sú subjektívne pojmy. Pre zajaca je zlé že ho ulovil vlk,
pre ktorého je to však naopak dobré. Možno sa mýlim, ale ja to cítim tak že zlo
je rovnako potrebné ako dobro, teda práve vyváženým pôsobením dobra a zla
vzniká život. Priveľa zla vás zabije rovnako ako priveľa dobra. Zhubné
pôsobenie dobra môžeme vidieť v súčasnosti na obéznych ľuďoch bohatých
krajín, ktorých kvária rôzne civilizačné choroby. Podobne oslabené boli napr.
papagáje Kakapo na Novom Zélande, ktoré v dôsledku straty prirodzeného
nepriateľa zabudli lietať a teraz ich uloví bez väčších problémov hocaká
mačka. Veď jeleň je tak silné a rýchle zviera práve vďaka vlkom a vlk
je tak múdry a odolný vďaka jeleňom. Prekážky ktoré v živote
prežívame nás posilňujú (ak nie sú nad naše sily), teda zlo nás zušľachťuje,
posilňuje, činí odolnejšími, múdrejšími. Naši predkovia si to zrejme takto
presne neuvedomovali, ale podľa všetkého to cítili. Mali úctu ku všetkým
prírodným silám, či už pre nich priaznivým alebo nie a snažili si ich nakloniť.
Označenia zlé, škodlivé prišli až neskôr s príchodom kresťanstva. Oheň
predsa nie je dobrý ani zlý, môže vás spáliť aj zohriať. Rovnako je to so
všetkými prírodnými silami. Smrť je potrebná, aby mohol vzniknúť nový život
a v tomto kolobehu stvorení a úmrtí nastáva vývoj.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Morena ako teda ja verím je krásnou no chladnou bohyňou zimy,
smrti a podsvetia. V letnom čase prebýva vo svojom kryštálovom paláci
v temnom a chladnom podsvetí. Cestu do podsvetia pretína rieka
Smorodina (Smorod = Smrad od páchnucich a rozkladajúcich sa mŕtvych tiel),
cez ktorú vás môže preplaviť jedine, sprievodca a prievozník do podsvetia,
boh Veles. Cestu do podsvetia stráži veľká biela Zmija. Morena v zime,
v čase keď starý boh slnka Dažbog umiera a nový mladý sa ešte neujal
vlády, opúšťa podsvetie a ujíma sa vlády na tomto svete. Jej lietajúci voz
ťahajú snehobiele labute, ona je tiež oblečená v bielom so snehobielou
pleťou i vlasmi. Všade kde zavíta prináša sneh a mráz
a preveruje tak slabé rastliny, zvieratá i ľudí. Obrad na konci zimy
neznamená že ľudia majú moc zahnať Morenu späť do podsvetia , ale je len
symbolickým vyjadrením prírodného cyklu, vzdaním úcty prírodným silám,
silnejúcemu Dažbogovi, ktorý Morenu zaháňa späť, prípadne ju spáli. No ona ako
bohyňa samozrejme nemôže umrieť, len stratí svoju hmotnú podstatu a vráti
sa späť do ríše mŕtvych. Tu v podsvetí už nosí čierny odev i vlasy,
len mŕtvolne biela pokožka jej ostáva. Z tejto ríše v letnom období
vychádza len v čase smrti, o ktorej ju informujú sviece života ktoré
spravuje, keď ľudom stína hlavy svojim mečom, prípadne v čase vojen či
epidémií si berie rovno kosu a ľudí žne ako obilie. Jej obľúbenými zvermi
a zároveň poslami sú hlavne vlci a krkavce, čoby symboly zimy
a smrti. Jej majestát si pripomíname v čase keď si uctievame našich
predkov, teda na Dušičky (1.11.) , v čase keď sa ujíma vlády na Božie
narodenie (21.12.) a v čase jej vynášania začiatkom jari (21.3.).
Prípadne kedykoľvek počas zimného obdobia či aspoň v nočnom čase, keď
Dažbog spí.<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Preto vzdajme úctu bohyni Morene a snažme sa žiť tak, aby
sme keď po nás príde mohli prijať svoj údel s vedomím že sme prežili
plnohodnotný život.<o:p></o:p></span></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-67388748912505944822015-04-20T13:06:00.002-07:002015-04-20T13:06:37.488-07:00Hromnice<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-line-height-alt: 13.85pt; text-align: center;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 18pt;">HROMNICE</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-line-height-alt: 13.85pt;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 18pt;"><br />
</span></b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 11.5pt;">Aj tento sviatok, ako aj ostatné sa snažia súčasné
zdroje prisudzovať starorímskemu pôvodu – kňazi, tzv. luperci, obetovali v
tomto období božstvám capov a psov. Z ich koží narezali remene a behali s nimi
po uliciach a udierali okoloidúcich, hlavne ženy. Súčasťou tohto obradu
luperkálií, ako sa v Ríme nazývali, boli aj sprievody, ktorých účastníci niesli
zapálené sviece. Zmyslom šibania i nosenia zapálených sviečok bola magická
očista, pomenovaná februatio a z toho vznikol aj súčasný názov mesiaca ljuteň -
február. Od čias pápeža Gelasiusa, ktorý v roku 494 nariadil očistný pochod so
sviečkami okolo kostola sa k tomu začali nabaľovať ďalšie kresťanské mýty,
ktoré pretrvali až dodnes. Ľudia nakupujú hromničné sviečky, dávajú ich
vysvätiť v kostole a potom zapaľujú ako ochranu pred búrkou. Ešte doteraz na
dedinách starí ľudia pri búrke zapaľujú takúto sviečku.<br />
<br />
Naše Hromnice sú však rýdzo staroslovanského pôvodu a u západných Slovanov sú
sviatkom prebúdzania sa Boha Perúna, otvorením Irije a jeho začatie gazdovania
na zemi. Podľa tradície sa začínala činnosť Perúna prvou jarnou búrkou, ktorou
sa príroda prebúdza k novému životu. Prvým zahrmeniam sa venovala veľká
pozornosť. Spájala sa s nimi oslava Hromníc, začiatok mesiaca ljuteň. Zdá sa,
že najstaršia vývojová zložka sa zachovala v tradícii východných Slovanov,
ktorí v tom čase slávili „sretenie“, stretnutie zimy s letom. Rok sa vtedy
delil pravdepodobne len na zimu a leto (doteraz sa zachovali zvyšky tradície
počítať niekomu roky na letá či zimy) a ostatné sviatky v roku hovorili, čo sa
s prírodou práve deje. Na starší význam Hromníc poukazuje aj motivovanie
zákazov niektorých prác. Podľa starších predstáv zo západného Slovenska toho,
čo na Hromnice pracuje, cez rok zabije hrom. Na Myjave sa tento zákaz vzťahoval
len na šitie, na Ponitrí zase pre prácu v hore. Na Spiši mal hrom udrieť cez
rok do toho domu, v ktorom niekto na Hromnice šil. V Turci mal hrom zabiť
človeka oblečeného v šatách, ktoré boli ušité na Hromnice. Hromnice – Perúnove
dni boli sprevádzané obradmi nielen v posvätných hájoch a pri duboch (streľba
do duba - jestvuje aj spojitosť duba a lukostreľby. Perún v čase búrky hádzal
po oblohe na zem svoje strely – blesky. Hovorilo sa o Paromových strelách,
ktoré mohli aj zabiť. Ľudia obetovali strely vystrelené do duba obradným
spôsobom z veľkého luku tak, že strelec sa zladil s šípom a svoju silu poslal
spolu so šípom do duba. Počas obradu v čase sviatku vybraní strelci za pomoci
hry na doby vystreľovali svoje šípy. Mohli tak do takej strely zakliať prosbu,
bolesť, obetu... Na obradnú lukostreľbu sa vyrábali šípy s týmto čarovným
zámerom. Vyrábali aj také, ktoré sa nevystreľovali, ale sa ako modlitba
zapichávali do zeme. V starých dubových kmeňoch vylovených z rieky Dneper v
Poľsku sa našlo veľké množstvo slovanských streliek, ako aj pozabíjané prasačie
kly. Tento spôsob uctievania a veštby však nie je spojený len s Hromnicami.),
ale aj v rodinách. Pri prvom zahrmení ľudia pohybovali nábytkom a nádobami po
izbe na znak toho, že hrom sa „zobudil“ po zimnom spánku. Na dvore dvíhali vozy
a muvali poľným náradím, pred vrátami zatínali sekery do zeme ako ochranu pred
bleskom (zaznamenané až do 19. storočia). Pri zahrmení – rachote jarného Perúna
utekali preč zlí duchovia a zaliezali do skýš. V Čechách, ale i inde, ľudia
vtedy kľakali na zem a bozkávali ju.<br />
<br />
Predmetom, zasiahnutým bleskom, pripisovali Slovania veľkú moc. Stromy, do
ktorých udrel blesk (a pri dube sa to vďaka ich hlbokým koreňom, dosahujúcim
zlomy a pukliny s vodou, stávalo často), označovali ako posvätné, klaňali sa
im, lebo ich pociťovali ako miesta s veľkou a sústredenou živou. Miesta
zasiahnuté bleskom ohradzovali plotom alebo obohnali prekopou. </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 11.5pt;">Zo 17. storočia sa dochovalo svedectvo o veľkej
radosti muža, ktorý našiel zhorené sedlo spálené „piorunom“, a mohol zjesť
trocha popola, ktorý mu mal zaistiť dlhovekosť bez chorôb a znalosť zaklínania
ohňa. Hromobitie porovnávali naši predkovia k revu býka a k úderu rohu kozy.
Zachoval sa aj zvyk dojiť kozy pri búrke, pretože takto nadojené mlieko bolo
podľa povery jediným prostriedkom na uhasenie ohňa, ktorý zapálil blesk. Hájek
nám zanechal o uctievaní ohňa pri dube na Hromnice správu o očisťovaní sa mŕtvych
ohňom: „Na Petŕíne dělali si zimního času někteŕí Česi u velikého dubu oheň, v
kterém divní spúsobové tvárností lidských se jim ukazovali. Náchylnejší kteŕí
byli k pohanství, tomu ohni činili velikou poctivosť a jemu se klaněli,
běhávali k nemu nočního času, pŕikládali dŕíví a, vidúce takové lidi v tom ohni
a k sobě podobné, pravili že by tu otcú a pŕedkú jich duše od hŕíchu se
čistili, nekteŕí pak chleby na ten oheň metali.“<br />
<br />
Náš ľud veril, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale
ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo
dvermi. K tomu sa viaže aj viacero pranostík, ktoré predpovedali, že teplo na
Hromnice neveští nič dobrého pre gazdu: "Ak je na Hromnice mráz, bude ich
ešte 50 ráz." "Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita a
pšenice." "Hromnice, zimy polovice." "Na Hromnice zadúva
ulice." "Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v
košeli." Ak viseli zo striech dlhé ľadové cencúle, zanmenalo to, že
narastú dlhé konope. Na väčšine nášho územia sa v tento deň varili rezance
alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope boli dlhé Vodou, v
ktorej sa varili, zvykli v Honte poliať konopisko, teda roľu, určenú na siatie
konopí. Na Hromnice sa mala gazdiná kĺzať na ľade, aby mala dlhý ľan a konope.
Čím dlhšia bola dráha, tým dlhšie konope. Ešte v medzivojnovom období sa v
mnohých oblastiach Slovenska chodili celé rodiny, alebo aspoň gazdiné s
mládencami a dievčencami sánkovať s tým istým cieľom. V minulých storočiach bol
tento zvyk ešte viac rozšírený. Podľa novín z 18.storočia v Bratislave bývajúca
šľachta pozývala na hromničné sánkovačky hostí z cisárskeho dvora vo Viedni. No
jestvujú aj skutočné oslavy predjarných búrkových dní – Perúnove dni. Obnova
týchto sviatkov vždy okolo februárového splnu spája jazyčníkov, ktorí sa
schádzajú z celej krajiny na niektorom obradnom mieste a jeden až dva dni
slávia. Jeden deň vždy v lese pri ohni a speve, niekedy prírodných obradoch,
druhý deň v miestnosti od obeda až do takmer rána. Tieto oslavy sa spájajú s
návšetou posvätných miest a lesov, obetami Bohu Perunovi, bubnovaním na duby,
bubny, streľbou s lukov, spievaním piesní, hrou na staré slovenské nástroje a
bujarými oslavami.<br />
Vlk Ohnivý Drak</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-91049136225246064812015-04-20T13:05:00.001-07:002015-04-20T13:05:33.505-07:00Slovanská mytológia<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">SLOVANSKÁ MYTOLÓGIA</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj80Q9S7I1cJaql1CzbpqyEdNYLBJNrnpIr4hXjFbkBgGh_uhn9lnur42MvHekLSo14GDW68ANSw0cmYlB7Y8eIfy6P4lKQm_H0AsTvbPxjQN236CSCrplQ7YwUe1xCOfu8NSiylQDzi0PL/s1600/1512606_.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj80Q9S7I1cJaql1CzbpqyEdNYLBJNrnpIr4hXjFbkBgGh_uhn9lnur42MvHekLSo14GDW68ANSw0cmYlB7Y8eIfy6P4lKQm_H0AsTvbPxjQN236CSCrplQ7YwUe1xCOfu8NSiylQDzi0PL/s1600/1512606_.jpg" height="320" width="99" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";"><br /></span></b></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 13.85pt; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-sSiLeYxKJvo/VTT8DSaucsI/AAAAAAAAAFA/Li2rVsCftPQ/s1600/1512606_.jpg"><span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes; text-decoration: none; text-underline: none;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://2.bp.blogspot.com/-sSiLeYxKJvo/VTT8DSaucsI/AAAAAAAAAFA/Li2rVsCftPQ/s1600/1512606_.jpg" href="http://2.bp.blogspot.com/-sSiLeYxKJvo/VTT8DSaucsI/AAAAAAAAAFA/Li2rVsCftPQ/s1600/1512606_.jpg" id="Obrázok_x0020_8" o:button="t" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 240pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 74.25pt;" type="#_x0000_t75">
<v:fill o:detectmouseclick="t">
<v:imagedata o:title="1512606_" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.jpg">
</v:imagedata></v:fill></v:shape></span></a><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Slovania, Slovieni alebo
Sloveni?<span style="background: #444444;"><br />
</span>Medzi odborníkmi i laikmi sa vedú diskusie o správnom pomenovaní našich
predkov. Najčastejšie pomenovanie- starí Slovania, napriek tomu, že je užívané
drvivou väčšinou ľudí, nevystihuje svoju podstatu, lebo je odvodené od dnešných
Slovanov. Dr. Šimon Ondruš, najuznávanejší odborník na jazyk našich predkov na
Slovensku sa vyjadril, že napriek tomu, že on osobne používa pomenovanie
Slovieni, čo pravdepodobne vzniklo na základe staršieho českého nepresného
výkladu hlaholického písma nesprávnym výkladom tvrdého jer ako písmena i,
Slovania sami seba v období pred kristinizáciou nazývali Slovenmi. Až
začiatkom tohto tisícročia sa výslovnosť postupne menila na Slovänov a neskôr z
toho vznikli Slovani- Slovania. Na tomto mieste musím pripomenúť, že žijeme na území
nazývanom Slovensko a tunajšie ženy sú nazývané Slovenky. Len u pomenovania
mužov došlo časom k jazykovej odchýlke- Slovák, i keď jazykovo správnejšie by
bolo pomenovanie Sloven. Slováci (Sloveni) si teda až do súčasnosti takmer
úplne zachovali staré pomenovanie, podobne ako Slovinci (v ich jazyku svoju
krajinu nazývajú Slovenia).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Ja osobne tiež dávam
prednosť pomenovaniu Sloveni, ale v tejto práci som z praktických dôvodov
použil zaužívané Slovania (resp. starí Slovania).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Staroslovanskí duchovní<span style="background: #444444;"><br />
</span>Starí Slovania nemali vyvinutý klérus v takej podobe, ako ho poznáme
dnes napríklad v kresťanskej cirkvi, kde platí tvrdý hierarchický systém, pevná
organizácia trochu pripomínajúca štátnu správu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Za slovanských
duchovných možno považovať vedmy, vedomcov, kňazov, žrecov, mudrcov. O poslaní
a funkcií vediem a vedomcov hovorí už ich pomenovanie odvodené od slova vedieť.
Už ako malé deti sme sa stretávali v pôvodných slovanských rozprávkach s
múdrymi vedmami, najčastejšie v podobe starien. Vedmy a vedomci “vedeli”, vyznali
sa v prírode, praktizovali prírodné liečiteľstvo ako i liečiteľstvo samotné.
Svedčia o tom nálezy zhojených lebiek spred veľkomoravského obdobia, ktoré
hovoria o operáciách hlavy.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Klasickým duchovným,
ktorý vykonával náboženské obrady a prinášal bohom obety, bol žrec- akási
paralela druida u Slovanov. Keď sme už pri obetiach, mýtus o tom, že starí
Slovania obetovávali živých ľudí sú nezmyselné a vyvrátené. Svedčí o tom aj
fakt, že Slovania nikdy vo veľkom nebrali nepriateľských zajatcov, a keď aj,
tak z nich nerobili otrokov, ale títo po čase asimilovali s obyvateľstvom. To
znamená, že boli prijatí do komunity, nie zabití ako obeť bohom. Kňazi- žreci
boli duchovnými a pravdepodobne aj politickými vodcami obce (slová kňaz a
knieža sú toho istého základu a z toho istého slova, k rozštiepeniu týchto
funkcii došlo asi na prelome tisícročí).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Treba si všimnúť aj
čarodejnice a čarodejov. U Slovanov toto slovo nemalo v sebe ten diabolský
prvok, ktorý mu vtlačila kresťanská cirkev. Čarodeji a čarodejnice neboli škodlivými
bytosťami. Dôkazom toho je “pohanský” sviatok- Lucia. Lucia chodí ako dobrá
čarodejnica odetá v bielej plachte so zahalenou tvárou od domu k domu, krídlom
(perami) ometá kúty a tváre domácich a dvere natiera ochranným cesnakom pred
zlými čarami. Čarodeji a čarodejnice sami osebe neexistovali, jednalo sa o
vedmy a vedomcov, žrecov, ktorých asi kresťanskí mnísi obviňovali z
čarodejníctva- a to sa v období raného feudalizmu, keď pozostatky pôvodnej
viery u obyvateľstva boli ešte silné, stávalo často.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Nositeľmi pôvodnej viery
však boli napríklad aj pastieri, ktorí v izolovaných horách až dodnes
vykonávali tisícročné obrady, gazdiné a gazdovia, ktorí vykonávali “hospodársku
mágiu”, dedinské “veľké matky”, teda takmer všetci obyvatelia.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Nedá mi nespomenúť, že u
starých Slovanov bolo medzi duchovnými veľké množstvo žien. Ženy boli v
spoločnosti uznávané, a to nielen ako nositeľky života, ale aj ako osobnosti. Z
toho vyplýva, že silne patriarchálnu spoločnosť u nás zaviedlo až kresťanstvo.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Posvätné háje<span style="background: #444444;"><br />
</span>Pôvodná slovanská viera nepotrebovala na svoj účel ohromné a ohromujúce
paláce. Pravda, budovali sa svätyne, ale šlo o veľmi jednoduché objekty,
prípadne svätyňou bol obrovský obrazec- symbol vyznačený do zeme, zvyčajne
lúčovito súmerný a kruhový (u starých Slovanov bol kruh posvätný a chránil pred
temnými silami). Veľmi však boli rozšírené posvätné háje. Ak niekto tvrdí, že
prvé prírodné rezervácie vznikli niekedy v neskorom stredoveku vo Francúzsku,
má len čiastočnú pravdu. Posvätné lesíky starých Slovanov môžeme považovať za
prírodné rezervácie, lebo boli nedotknuteľné, zachovávali sa v pôvodnej podobe
bez zásahu človeka. Aj vďaka posvätným hájom sa zachovalo to málo pôvodných
lesov a pralesov na Slovensku. Prírodná slovanská viera bola taká silná, že
ešte aj v období Márie Terézie sú zmienky o vyrubovaní posvätných lesov na
príkaz cirkvi.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Význam posvätných hájov
bol veľký, lebo takisto význam prírody u Slovanov bol veľmi veľký a hlboký.
Slovania vedeli, že najlepšie sa rozjíma v prírode a nie medzi štyrmi stenami.
Takisto boli pre človeka prirodzeným prostredím a hlavne zdravým. Väčšina
alergií pochádza z umelo vysadených lesov, kde sa nedodržalo pravidlo
biodiverzity a rástol tam jediný rastlinný druh.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Rok<span style="background: #444444;"><br />
</span>Kruh roka, odvodený od kruhu Slnka a Zeme nebol pre starých Slovanov
žiadnou neznámou už pred rozšírením kresťanského kalendára. Pôvodný kalendár
bol slnečno – mesačný, teda prírodný, pričom čas splnov a slnovratov vedeli
staroslovanskí duchovní pomerne dobre vypočítať. V nedávnej minulosti sa
objavila veľmi zaujímavá zmienka o tom, že kresťanské chrámy na našom území sa
stavali na miestach pôvodných pohanských svätýň, ktoré vraj boli rozostavené na
základe pôvodného prírodného kalendára. Tento výskum sa robil na Morave a
dospelo sa k takýmto prekvapujúcim výsledkom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Všetko to len dokladá,
že starí Slovania na základe pozorovania zmien prírody už v predkresťanskom
období dokázali vytvoriť si ročný kolobeh. Tým pádom vznikali aj prvé sviatky,
ktoré sa neskôr rozvíjali. Veľa z týchto pôvodných zvykov sa tradovaním v
ústnej podobe zachovalo dodnes, preto i v súčasnosti dokážeme pomerne dobre
rekonštruovať kolobeh slovanských predkresťanských sviatkov. Miroslav Švický v
takejto podobe uvádza sled najdôležitejších sviatkov:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif;">MRAZEŇ-
december: Zimný slnovrat<br />
SEČEŇ- január: Hromnice<br />
LUTEŇ- február: Fašiangy<br />
BREZEŇ- marec: Jarná rovnodennosť- Svätenie jari<br />
DUBEŇ- apríl: obradná orba, výhon oviec a ďalšie jarné úkony<br />
TRAVEŇ- máj: Rusadlie, Turíce- zádušné sviatky (na Ducha), stavanie májov-
voľba dedinských kráľov a kráľovien<br />
LIPEŇ- jún: Letný slnovrat- Vajano<br />
KLASEŇ- júl: dožinky<br />
SRPEŇ- august: žatva, dožinky<br />
JASEŇ- september: jesenná rovnodennosť, trenie ľanu a konopy<br />
RUJEŇ- október: priadky (a priadkové zábavy), doháňanie oviec do dedín spojené
s odzemkovými a inými tancami- “mitrové” zábavy…<br />
LISTOPAD- november: čarodejné dni<br />
MRAZEŇ- december: Zimný slnovrat- pôvodný Nový rok</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Veľa prvkov
staroslovanského kalendára sa rozšírilo medzi iné národy. Príkladom je Kračúň –
najkratší deň v roku, ktorý sa slávil v decembri. Maďari tento deň nazývajú
karácsony, Rumuni Kračun.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Staroslovanské runy<span style="background: #444444;"><br />
</span>Je logické, že starí Slovania už pred príchodom Cyrila a Metoda na naše
územie a následným vytvorením hlaholského písma už nejaké písmo používali. V
škandinávskych povestiach sa nachádza zmienka o písme Venedov (tj. Slovanov)
zvanom Venda Runir. Biskup Detmar popisuje chrám v meste Riedegast ( v Retre –
tu stála svätyňa boha Radegasta – Roda): “Vnútri stoja bohovia rukami stvorení
a hrozne odetí, s jednotlivými menami vyrytými na prilbách a pancieroch…”
Takisto na dodnes zachovaných staroslovanských modlách, soškách, vojenských
predmetoch sa našli znaky, ktoré sú jednoznačne písmom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Dôkazy sa naskytujú aj
na nálezisku, ktoré sa nachádza na mieste spomínanej svätyne boha Radegasta v
Retre (dnešné Nemecko). Nález obsahuje niekoľko desiatok sošiek – figúriek
bôžikov o veľkosti 16 až 20 cm plus menšie kusy – torzá sošiek a iných
predmetov, 9 obetných nožov. Najskôr možno spomenúť Perúnovu sošku, na ktorej
je v runovom písme uvedená modlitbička “Percun Devve i ne ruse i v neman”, vo
význame “Perún, Bože, nebi do nikoho”, ďalej sošku Belboga s nápisom
“Licjevajam tim Bilbogc”, tj. “znázorňujem tým Belboga”. Na zadnej strane hlavy
Radegastovej sošky je nápis “Radegast” a “Rjetra”, na obetnom tanieri božstva
Podagy je nápis “Podaga”, na Čerobogovej obetnej miske nápis “Cernebog”.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Akí polyteisti?<span style="background: #444444;"><br />
</span>Slovania neboli takými polyteistami, ako napríklad starí Gréci či
Rimania. Gréci a Rimania vďaka pevnej štátnej organizácii a civilizačnej
vyspelosti svoje náboženské predstavy utilizovali, zjednotili. Bolo to veľmi
dôležité, keďže sa jednalo o štátne náboženstvo ako o silný zjednocujúci prvok.
Pritom u starých Slovanov nebolo o jednote ani reči. Jednalo sa o etnikum tak
široké a modifikované, že asi nemá v historických análoch obdobu a preto je
zjednocovanie do jediného štátneho celku prakticky nemožné. Vďaka tomu vzniklo
nespočetné množstvo modifikácií pôvodnej slovanskej mytológie. Preto ani
historici nedokážu spraviť systematizovaný hierarchický poriadok v panteóne
bohov Slovanov, tak ako je to u Grékov. Preto aj moja úloha pri spracovaní
tejto témy bola sťažená. Snažil som sa teda spracovať tému z viacerých hľadísk.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Akými polyteistami boli
teda Slovania? Dostupná literatúra si protirečí v definovaní stupňa a typu
tohto polyteizmu. Jeden zdroj Slovanov definuje ako henoteistov- t. j. panteón
má jedného hlavného boha a ostatní sú mu podriadení (hierarchizovaný panteón).
Josef Rúžička (Slovanská mythologie, Praha 1924) ho uvádza pod menom Gospodi.
Túto možnosť však treba zavrhnúť, pretože sa jedná o nesprávny výklad starých
kresťanských análov (Gospodi- Hospodin- Boh), čiže nie je to staroslovanský
boh, ale kresťanský, okrem toho sa slovanská božská predstava menom Gospodi
nevyskytuje v žiadnej inej literatúre. József Román (Mýty starého světa,
Bratislava 1966) uvádza podobne ako väčšina historikov tejto úlohe Perúna. Táto
možnosť je oveľa pravdepodobnejšia, keďže Perún predstavoval veľmi silnú a
autoritatívnu božskú podstatu, ktorej veľa znakov sa zachovalo dodnes (napr.
zvraty v reči, názvy miest atď.). Zdeněk Váňa (Svět slovanských bohú a démonú),
renomovaný odborník na problematiku starých Slovanov, píše o skupine hlavných a
najvyhranenejších bohov- Svarog, Svarožic, Dažbog, Perún, Veles, ostatní boli menej
mocní a menej dôležití. Opäť sa jedná o veľmi pravdepodobnú možnosť.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Niekoľko ďalších zdrojov
hovorí o tom, že Slovania si nevytvorili mytológiu v pravom zmysle slova,
náboženské základy boli primitívne a pod. Je veľmi nesprávne usudzovať na
základe toho, že je k dispozícii malé množstvo písomných historických dokladov
o pôvodnej viere. Musím pripomenúť, že úroveň zachovania pôvodnej slovanskej
viery ústnym podaním je oveľa väčšia ako napríklad u Germánov, tí zase majú
viacej písomných dokladov. Nikto však netvrdí, že starí Germáni nemali vyvinutú
mytológiu.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Ak vychádzame z tézy,
ktorú som uviedol na začiatku tejto kapitoly, že mytologické predstavy Slovanov
boli značne rôznorodé, potom sa s veľkou pravdepodobnosťou v jednotlivých
regiónoch vytvorili vlastných špecifických bohov, prípadne si na svoje
podmienky adaptovali všeobecne rozšírené kulty. Preto môžu byť všetky uvedené
typy polyteizmu správne v určitých lokalitách, ale na celé slovanstvo sa nedá
uplatniť ani jedna. Napríklad Perún bol veľmi rozšírený u západných Slovanov,
sčasti aj u východných, ale zmienok o ňom u južných Slovanoch takmer vôbec
niet. Z toho vyplýva, že Perún nebol hlavným a najdôležitejším bohom napr.
Slovincov či Chorvátov.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Teda s určitosťou môžeme
tvrdiť, že slovanská viera bola založená na hierarchizovanom panteizme značne
modifikovanom podľa lokality. U Slovanov bol veľmi dobre vyvinutý manizmus-
kult domácich bôžikov a animizmus- oživovanie a personifikovanie prírodných
javov. Manizmus vyplýval z usadlého spôsobu života Slovanov a “gazdovského”
spôsobu hospodárenia, animizmus bol výsledkom silnej spätosti s prírodou,
hovoríme totiž o viere a mytológii, ktorá má prívlastok prírodná.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Perún, Param, Parom,
Peraun, Perkuns…<span style="background: #444444;"><br />
</span>Ak by sme niektorého z bohov chceli nazvať osobitne slovanským, určite
by ním bol Perún. Mnohí bohovia po sebe zanechali značné stopy o svojej obľube,
ale ani jeden nebol tak populárny, ako práve Perún. Jeho kult bol taký silný,
že až dodnes sa zachovalo množstvo pozostatkov po tomto bohovi aj v súčasnej
kultúre. Sám Kollár o ňom hovorí: ”Divné, predivné je, že jeden z najstarších a
dávno zmiznutých bohov slovanských v ústach Slovákov ešte po dnešný deň tak
žije, ako by v každom meste chrám, v každej dedine sochu, na každom kopci oltár
a v každom dome kňaza mal.” Kollár mal pravdu v tom, že hlavne u Slovákov je
predstava Perúna stále dosť živá. Ale Slováci v tomto ohľade nečinia výnimku.
Perún sa spomína v mnohých starých spisoch, najmä v staroruských.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Perúnova predstava
zrástla s predstavou blesku a hromu, najčastejším Perúnovým prívlastkom býva
hromovládca. Ako pánovi blesku mu bola vzdávaná veľká úcta, ctil sa aj ako
podmaniteľ nebies a zeme, ako boh mieru i vojny, ako vládca ľudstva a iných
božstiev. Sám bol vtelenou pravdou, bol ochrancom spravodlivosti- súdy boli pod
jeho ochranou. Bol pánom posvätného ohňa, počasia, poľnohospodárstva, bol
všemocný a vševedúci. Perúna vlastne môžeme prirovnať ku gréckemu Diovi.
Miroslav Švický však nevidí Perúna v takom svetle ako Dia, Perún je skôr
predstaviteľ mužskej podstaty v staroslovanskom panteóne bohov, tvorí tam
silovú a mužskú podstatu. Túto predstavu môžeme považovať za správnu, ak
prihliadneme na rozdiely medzi gréckym a slovanským polyteizmom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Perún bol bohom dobrým,
i keď vlastnosť trestať uňho dosť vyniká. Slovania sa báli jeho hnevu a častým
vzývaním sa utiekali pod jeho ochranu. Hlavne sa modlili, aby ich uchránil pred
vyčíňaním prírodných živlov. Niektoré pramene naznačujú, že Perún bol aj
vládcom všetkých prírodných živlov. Jar sa začínala prvým zahrmením, vtedy sa
všetko prebudilo a začalo sa rozvíjať. Pred jarným bleskom utekali všetci zlí
duchovia do svojich skrýš, preto Slovania venovali takémuto úkazu veľkú
pozornosť. Prvým hrmením Perún prichádzal na pomoc slnku, ktoré od svojho
zrodenia cez Zimný slnovrat (Slovania verili, že na začiatku každého roka sa
narodí staré slnko a staré zomrie) viedlo stály zápas s nepriateľskými živlami,
ktoré premáha až na jar a oslobodzuje zem.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Zmienku o Perúnových
modlách a sochách nachádzame na mnohých miestach. Často sa jednalo o sochy
veľkých rozmerov, bohato zdobené. Nestor roku 980 uvádza, že v Kyjeve stála
Perúnova modla z tvrdého dreva, mala železné nohy a výzdobu z drahokamov. V
ruke mal kameň pripodobnený k hromovej strele. Podobná socha stála aj v
Novgorode. Podľa zdrojov, na niektorých miestach stály Perúnove modly až do
polovice dvanásteho storočia, čo dokazuje nesmiernu silu Perúnovho kultu, ktorý
bol v ľuďoch tak silno zakorenený, že jeho zbytky pretrvali na dedinách dodnes.
Najčastejšie bol Perún zobrazovaný ako silný vznešený muž, okolo hlavy mal
blesky, telo zahalené dlhým šatom, ruke má blesky, sekeru alebo kameň.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Perúnove sochy sa
nenachádzali len v chrámoch, práve naopak, typickou Perúnovou svätyňou bol
posvätný dubový háj. Dub bol zasvätený práve tomuto božstvu. V dubovom háji sa
po celý rok udržoval posvätný oheň z dubového dreva, ktorý smel obsluhovať len
kňaz. Postavenie modly pod dubom alebo priamo v jeho útrobách je
najpravdepodobnejším umiestnením. Neskôr sa priestor okolo posvätného dubu
ohradzoval drevenými kolmi, do ohrady mali prístup len obetujúci, teda
vyvolení. Od ohradeného priestoru je to už len krôčik ku skutočnej svätyni.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Na Perúnovom oltári sa
nachádzalo veľké množstvo zubrích a býčích rohov, lebo práve zubor a býk boli
obetnými zvieratami Perúnovi. Tiež sa mu obetovali červené jalovice a nechýbali
ani ovce a voly. Inak sa Perún uctieval modlitbou. Ako som už vyššie spomenul,
v jeho svätyni horel večný oheň z dubového dreva, ktorý bol spravovaný len
osobami tým poverenými- teda kňazmi. Perúnovi sa skladali aj prísahy, ktoré sa
brali veľmi vážne a ich porušenie sa kruto trestalo.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif";">Okrem duba boli z
rastlín Perúnovi zasvätené aj lieskový orecha hrach. Ďalším typickým artefaktom
tohto božstva bola sekera, ktorá bola symbolom moci. Božstvu bol zasvätený aj
jeden deň v týždni, nazýval sa Perendan (Peren- dan, Perúnov deň ) a bol ním
štvrtok. V ten deň sa oltáre obetnou vodou alebo vínom umývali, posvätný oheň
sa znovu rozžíhal trením driev.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-75667397170020361832015-04-20T13:01:00.004-07:002015-04-20T13:01:43.305-07:00Slovania<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidZ8cK1s-9KcgDC9Re6ysMqBYykBRWTNZYPtEdymAJu2NNxYZzKb0Y2DCn1huYpsEMutiUOpL2l1ErxSLYJ4qSVbMOIPpoBbffxwYLV37ID0dGoK1lw5BVRt3M_lBdQJciw6-y7HCgzTlo/s1600/slovania.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidZ8cK1s-9KcgDC9Re6ysMqBYykBRWTNZYPtEdymAJu2NNxYZzKb0Y2DCn1huYpsEMutiUOpL2l1ErxSLYJ4qSVbMOIPpoBbffxwYLV37ID0dGoK1lw5BVRt3M_lBdQJciw6-y7HCgzTlo/s1600/slovania.jpg" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">SLOVANIA</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Pôvod</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Pri otázke
pôvodu Slovanov dochádzajú jazykovedci, etnológovia a archeológovia k čiastočne
odlišným výsledkom.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Z jazykového
hľadiska sa praslovanský jazyk vyčlenil z indoeurópskej jazykovej skupiny už
okolo roku 1500 pred Kr.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Z
historicko-archeologického hľadiska možno údajne bez akýchkoľvek pochybností
hovoriť o Slovanoch až asi od roku 500 (čo však neznamená, že neexistujú
viac-menej sporné písomné odkazy a hmotné nálezy z oveľa starších období).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Otázkou pôvodu
Slovanov sa zaoberajú dve hlavné teórie:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">a)<span class="apple-converted-space"> </span><b>Migračná teória</b><span class="apple-converted-space"> </span>(teória pravlasti) hovorí, že Slovania
prišli na svoje dnešné územia z nejakej pravlasti. Podľa archeologických
nálezov sa nachádzala severne od Karpát medzi Odrou, Vislou a stredným Dneprom
a Slovania sa z nej rozšírili v 5. storočí. Teóriu pôvodne vytvoril český
etnograf Lubor Niederle (1865-1944). Táto teória je v konečnom dôsledku
založená na (a) zistení poľského botanika a kultúrneho vedca Rostafinskeho
(1850-1928), že pravlasť Slovanov muselo byť územie bez buka, smrekovca a tisa,
pretože vo všetkých slovanských jazykoch sú názvy týchto stromov prevzaté z
cudzích jazykov, (b) zistení A. L. Pogodina (1901) že územiami s najstaršími
slovanskými názvami riek sú Podolie (dnes juhoukrajinské územie na Dnestri) a
Volyň (medzi Bugom a Dneprom). Niederle len upresnil lokalizáciu tohto územia
na základe výsledkov archeologických vykopávok. Podľa Niederleho Slovania
opustili toto územie z dôvodov zmeny podnebia v 2.-3. storočí po Kr. V
Sovietskom zväze sa ešte počas 2. svetovej vojny zastávala prevažne téza, že
pravlasť Slovanov ležala medzi Labe a Sále - Egejským morom - Baltským morom -
Okou a Volgou. Po intenzívnych vykopávkach v 50. rokoch však aj sovietski
archeológovia zredukovali toto územie na rôzne definované územia zhruba v dnešnej
Ukrajine a Poľsku.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">b)<span class="apple-converted-space"> </span><b>Autochtónna teória</b><span class="apple-converted-space"> </span>hovorí, že etnogenéza Slovanov
prebehla na iných územiach východnej Európy, kde Slovania sídlia aj dnes. Toto
tvrdil už ruský kronikár Nestor (kronikár) v 12. storočí. Novšie jeho názor
potvrdil významný ruský jazykovedec Oleg Nikolajevič Trubačov (hlavný redaktor
dlhodobého projektu obrovského etymologického slovníka slovanských jazykov),
podľa ktorého etnogenéza Slovanov prebehla približne v dnešnom Maďarsku a
južnom Slovensku. Tento názor dnes zastáva menšina autorov. Na Slovensku sa k
tomuto názoru "odvážil" v poslednom čase pridať v polovici 90. rokov
P. Mačala (Etnogenéza Slovanov v archeológii, 1995), ktorý dokazuje, že
Slovanov možno vo východnej Európe doložiť už po roku 1000 pred Kr., pričom sa
opiera o archeologické pramene. Najnovšie záhorský etnológ R. Irša (Slovo o
Slovanoch, ich démonoch a bohoch, 2006) na základe analýzy slovanskej mytológie
a jazykových rozborov mien slovanských bohov a toponymických názvov považuje
Slovanov za autochtónne obyvateľstvo v Karpatskej kotline, v povodí Dunaja,
ktorý Slovania (Sloveni) nazývali Slavom (Slovom), podľa svojho božstva „Slava“
(„Slova") a "údajný" príchod Slovanov v 5. storočí podľa
oficiálnych textov interpretuje len ako príchod východných Slovanov do strednej
Európy.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Nemeckí a
maďarskí historici radi zastávajú teóriu, že Slovania z etnického hľadiska
vznikli akousi náhlou „záhadnou“ premenou pôvodného obyvateľstva až v 6. stor.
v oblastiach, kde sídlia aj dnes. Takto sa to často učia aj študenti v uvedených
krajinách. V nacionalisticky orientovaných (ale častých) maďarských prameňoch
sa zas dokonca možno stretnúť s tým, že "maďarské" kmene prichádzajú
na neobývané územie, kde predtým žili len Avari a pred nimi Huni, napriek tomu,
že samotné najstaršie maďarské kroniky tvrdia niečo celkom iné (dobýjanie
územia od Slovanov). Aj medzi archeológmi je všeobecne známy značne laxný a
negatívny postoj ich maďarských kolegov voči akýmkoľvek slovanským nálezom z
územia Maďarska.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Názov</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">V kronikách a
letopisoch sú označovaní rôzne, napríklad Sloveni, Sclavini, Anti, Veneti,
Venedi, ale je sporné, či sa niektoré z týchto názvov naozaj vzťahujú na
Slovanov.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Pôvod slova
Sloveni [j. č. Slovenin] (a tým aj Slovania, Slováci a Slovinci) je sporný.
Uvádza sa napríklad:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">názov rieky</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">slovný kmeň
*slo-/*sla- vo význame voda; indoeurópsky slovný kmeň *kleu- vo význame tiecť
(spodobňovalo sa na -sleu- -slav -slov...)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">osoba menom
Slov (Sloveni sú potom "Slovovi ľudia")</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">slovo otrok
(pozri nižšie)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">drávidské
slovo "Solveni" vo význame vyznávači [boha] Volosa/Šivu - teória
Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu)</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">podľa
kmeňového božstva Slava (Slova), podľa ktorého bola pomenovaná rieka (Dunaj) -
teória R. Iršu</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Staršie sa
predpokladala súvislosť:</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">so slovom
"slovo", ktorá je prakticky nemožná, pretože prípona -enin (a pod.)
sa vyskytuje len s názvami lokalít, ale lokalita s kmeňom Slov- (*Slovy) nie je
doložená, alebo</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">so slovom
"sláva", ktoré je však zrejme neskoršieho pôvodu</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Vysoká
frekvencia etymológie súvisiacej s vodou je podporovaná aj teóriou, že Slovania
zrejme svojho času obývali jazerné, pripobrežné a prímorské oblasti (Baltu).
Boli výborní plavci a vedeli sa aj potápať.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">V najstarších
zmienkach (neskorá antika, včasný stredovek) o Slovanoch v gréckych, latinských,
arabských (ale aj iných) textoch sa príslušné slovo vždy začína na skl-
(sclavus; sklav; saqáliba; skloven atď.) a nie na sl-, pričom tvary na skl-
znamenali v latinčine, arabčine a podobne v tomto období aj otrok
("sclavus" označoval aj rímske putá pre otrokov). Na to existujú dve
vysvetlenia. Jednak je možné, že -k- bolo vsunuté do pôvodného tvaru z dôvodu
ťažkej výslovnosti skupiny -sl- v daných jazykoch (v latinčine a gréčtine
existuje len skupina -zl-, arabské slovo zrejme pochádza z latinského) a slovo
Slovania nemá s otrokmi nič spoločné alebo - čo je veľmi pravdepodobné - slovo
otrok v spomínaných a iných jazykoch vzniklo zo slova Slovania, pretože
Slovania (východná Európa) tvorili (popri Germánoch, Baltoch a Uhrofínoch) v
neskorej antike hlavný rezervoár otrokov. Je však tiež možné, že názov Slovan
naopak pochádza zo slova sklavus/saqáliba a pod. (otrok) v spomínaných
jazykoch, pričom je pozoruhodné, že tento súvis spomína už Juraj Papánek v roku
1793 vo svojom Historia gentis Slavae, kde v kap. II tvrdí: "Meno Slovanov
nepochádza zo slova Sláva, ale z arabského pomenovania Seclaba, pretože vraj
(quod) Seclaba jazykovým skreslením (per corruptionem linguae) je odvodené v
slove Sclava".</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Kultúra, život a náboženstvo</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Základnú
spoločenskú jednotku Slovanov tvorili rody a kmene. Na ich čele stáli
náčelníci, volené staršinami rodov, prípadne ľudovým zhromaždením - veča.
Rodiny boli monogamné, žili v jednoduchých drevených príbytkoch čiastočne
zapustených do zeme (drevozemnice).</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Letopisy
antických dejepiscov zo 6. storočia hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude.
Hlavnými božstvami boli Perún (boh blesku a hromu), Veles (bohyňa-matka, mylne
na základe ľudovej etymológie často označovaná za boha dobytka, ale aj za boha
lesa), Svarog (zo slova „svár“ - boh slnka, ohňa a vojny), Simargl (boh vetra)
a Mokoš (bohyňa plodivej moci, lásky, rodiny). Známy bol aj trojhlavý Triglav
či sedemhlavý Rugievit, ďalej Radegast, Svantovít a iní. Rôzne mená bohov však
boli v podstate len prezývkami Perúna a Veles, aj keď neskôr boli vnímané ako
mená samostatných bohov a démonov. Podľa starších názorov dualizmus dobra a zla
predstavovali Černoboh a Belboh. Toto vysvetlenie sa opiera o nepochopenie mien
slovanských bohov, ktoré sa v odbornej literatúre traduje od 19. storočia.
Černoboh bol v skutočnosti bohom dobytka, jeho keltskou obdobou je Cernunos.
„Belboh“ je výmysel z čias národného obrodenia. Slovania nerozdeľovali bohov na
dobrých a zlých. Sile bohov podľa Prokopia neprisudzovali Slovania veľký vplyv.
K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť, choroba, či keď išli do
vojny. Uctievali však rieky, vodné víly a verili vo veštby. Podľa Prokopia žili
Slovania v žalostných chatrčiach a často sa sťahovali. Do boja tiahli zväčša
pešo, s kopijou. Niektorí nemali ani košeľu ani plášť, obliekali si len
nohavice do pása a tak sa vydávali do boja proti nepriateľom. Ich život opísal
ako drsný a primitívny, ich zovňajšok ako špinavý, hneď však dodáva, že nie sú
zlomyselní ani zákerní.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Slovania
pôvodne svojich mŕtvych spaľovali, na kostrové pochovávanie prechádzali
postupne. Na území Slovenska, to bolo v dôsledku styku s Avarmi. Definitívny
prechod na kostrové pochovávanie a koniec pohanským zvykom znamenal až prechod
na kresťanskú vieru. Na Slovensku to bolo už začiatkom 9. storočia.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Slovanské
hospodárstvo bolo tradične zamerané na poľnohospodárstvo a pastierstvo. Poznali
dvojpoľný systém obrábania pôdy. Pestovali všetky vtedy bežné druhy obilnín,
strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, ale i technické plodiny ako
ľan. Chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, rožný dobytok a kone. Boli tiež
rybári, poľovníci a brtníci. Mali pomerne vyspelé kováčstvo, tkáčstvo i
hrnčiarstvo (napriek tomu, že nepoznali hrnčiarsky kruh). Vyrábali kvalitné
šperky.</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; text-align: center;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Rozdelenie</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Z hľadiska etnickej
a jazykovej príbuznosti sa Slovania delia zhruba nasledovne:</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">južní Slovania</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Bulhari,
Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Srbi, Slovinci</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">západní
Slovania</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Česi,
Kašubovia, Lužickí Srbi, Moravania, Poliaci, Slezania, pomoranskí Slovinci,
Slováci</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">východní
Slovania</span></b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">Bielorusi,
Rusi, Ukrajinci, </span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 13.5pt; line-height: 115%;">- Prevzate z
Wikipedia -</span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5449540720892064622.post-69422559405766716712015-04-20T12:59:00.001-07:002015-04-20T12:59:56.233-07:00Úvodné slovo<h3 align="center" style="background: white; margin-top: 9.0pt; text-align: center;">
<span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 16.5pt; font-weight: normal; line-height: 115%;">Úvodné slovo<o:p></o:p></span></h3>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2cG_hfWGiLIWpUzcIWhQDd5S7roP62GWH-bLHO6oVwRhjy00uG-DR1TYw54hGm_86OmnFshTDazrygyhluRCr5PWRcnILKSqYdmG3HY-rfNfN7Zm5nPZXsHaIKDCnjG9eX1ePq6MkiW9g/s1600/bez-nc3a1zvu-1-kopie.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2cG_hfWGiLIWpUzcIWhQDd5S7roP62GWH-bLHO6oVwRhjy00uG-DR1TYw54hGm_86OmnFshTDazrygyhluRCr5PWRcnILKSqYdmG3HY-rfNfN7Zm5nPZXsHaIKDCnjG9eX1ePq6MkiW9g/s1600/bez-nc3a1zvu-1-kopie.jpg" height="319" width="320" /></a></div>
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt; text-align: center;">
<span style="color: #888888; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt; mso-fareast-language: SK; mso-no-proof: yes;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape alt="http://2.bp.blogspot.com/-HknQyqVM1KI/VTT-_HlUuKI/AAAAAAAAAFM/15KEVeEJC08/s1600/RozetaSolarSymbol.png" id="Obrázok_x0020_3" o:spid="_x0000_i1025" style="height: 239.25pt; mso-wrap-style: square; visibility: visible; width: 240pt;" type="#_x0000_t75">
<v:imagedata o:title="RozetaSolarSymbol" src="file:///C:\Users\Rudolf\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.png">
</v:imagedata></v:shape></span><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 14.65pt; text-align: center;">
<b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #222222; font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt;"><br />
<br />
Naši predkovia Slovania v rannom stredoveku vyznávali pôvodnú vieru –
mnohobožstvo. Ako prírodný národ riadiaci sa kultom slnka, boli jej súčasťou,
pozorovateľom aj pozorným žiakom. Pohanstvo je náboženstvo PRIRODY o ktorej
dokonalosti sa presviedčame na každom kroku. Ľudstvo vždy žilo len vďaka
prírode a pohania si to už oddávna uvedomovali, preto prírodu v podobe bohov
uctievali už v praveku. Príroda je večná a kiež by bola večná aj ľudská vďaka
za všetko, čo nám dáva<o:p></o:p></span></b></div>
Košický siví vlcihttp://www.blogger.com/profile/00779847127563923727noreply@blogger.com0